Auto versus autobus
Verejne dostupná stránka bratislavského magistrátu zverejnila na Facebooku povšimnutia hodný nereprezentatívny prieskum. Citujem: „Dnes ráno sme testovali rôzne druhy dopravy. Trasa bola z Peknej cesty na Hlavné námestie v dĺžke 7,5 km. Športový cyklista ju prišiel za 15 minút, športový korčuliar za 22, mestský cyklista za 25, pirátsky vodič za 27, cestujúci električkou za 28, šofér v aute podľa predpisov za 30, maratónsky bežec za 34 a poslední boli korčuliar v obleku a jazdkyňa na kolobežke - za 37 minút. Najdrahšia bola jazda autom. Pohonné hmoty stáli 1,1 eura. Jazda električkou vyšla pre cestujúceho s predplatným lístkom približne 60 centov. Všetky ostatné druhy dopravy vyžadovali len raňajky (smajlík).“
Je pekné, že sa Magistrát snaží propagovať zdraviu prospešné možnosti osobnej dopravy takpovediac na biologický pohon (raňajky). Pekné, až kým sa trase presunu - nielen tejto a nielen v Bratislave – neprizrieme bližšie. Cestou do mesta z okrajových štvrtí na cyklotrasu väčšinou nenarazíte a chodníky sú zdevastované tak, že ak aj nie pre cyklistov, tak pre korčuliarov či kolobežkárky sú vyslovene nebezpečné. Nehovoriac o chodcoch, ktorí oprávnene nie sú „kolečkármi“ na chodníkoch práve nadšení. Rovnaká devastácia sa týka aj vozoviek. Zaradiť sa medzi autá a električky a jazdiť po výtlkoch, bubnoch či asfaltových koľajniciach znamená hazardovať so životom.
Za „raňajkovým“ odkazom prieskumu stál iste dobrý úmysel, hoci šitý horúcou ihlou. Druhý odkaz na tému „nechajte auto v garáži, šetrite životné prostredie“ však už zavádza zámerne, keď nám cestovanie v MHD podsúva ako najlepšie riešenie. Zmienená trasa trvá podľa grafikonu najmenej 22 minút. Lístok za 70 centov platí 15 minút, musíte si kúpiť hodinový za 90 centov. Suma 60 centov sa zjavne týkala akéhosi priemeru z ceny električenky. Tá však ani zďaleka nepripomína to, čomu národ hovorí výhodná kúpa. Pripočítajme preplnené vozidlá, ich spornú čistotu, nedomyslené prepojenia liniek, dlhé pauzy medzi spojmi či riziko ich vynechania – a výber je jasný.
Ktovie, ako by dopadlo jedno malé posedenie pri kalkulačke. Na jednej strane príjmy z cestovných lístkov, na druhej strane výdaje za zbytočnosti. Napríklad za výrobu lístkov a električeniek a ich distribúciu na predajné miesta. Prevádzku kamenných obchodov a automatov na lístky. Financovanie vymáhania „čierneho“ cestovného – od príslušného oddelenia priamo v MHD, cez revízorov, súdne konania až po exekútorov. Množstvo práce, dane, odvody, nájomné, čas. Množstvo zamestnancov. Stálo by za úvahu posadiť časť z nich do jednotlivých spojov a následne vytvárať grafikony podľa skutočných potrieb mesta. Ďalší by udržiavali vozový park nielen naoko, iní by sa starali o čistotu zastávok, budovali by cyklotrasy, udržiavali chodníky. A tak ďalej. Až keď kvalitná verejná doprava, najlepšie zadarmo, a alternatívne komunikácie prestanú byť iba naivnými víziami zelených rojkov, a stanú sa reálnou praxou miest, až potom bude dôvod nastúpiť na autobus.
