Čo park, to parkovisko
„Aktivisti napadli plán výstavby garáží na Kollárovom námestí.“ Titulok z Bratislavských novín ako vystrihnutý z developerovho denníčka. Odhliadnuc od toho, že časť verejnosti vníma aj vďaka miestnym rozvíjačom slovo aktivista ako nadávku (a naopak), dávivý reflex vyvoláva rovnako obsah titulku ako správa sama.
Z konania mestského úradníckeho stavu opäť vyplynulo, že mesto nepotrebuje zeleň. Stromy si len tak nezodpovedne, tak povediac do luftu, produkujú kyslík a vrhajú podozrivé tiene. Aj to iba v sezóne. Navyše, žiaden strom nezarodí prekrásnymi zdravými bankovkami. Tie, naopak, produkuje betón parkovísk – a to dokonca po celý rok. No a o efektivitu, o tú nám predsa ide, súdru... ehm, v čase krízy zvlášť! Čím to, že o kríze jedni viac vedia a druhí viac hovoria? Ale to som odbočila, reč je o stromoch a ľuďoch.
V jasnozrivom vedomí, že listy na stromoch neprodukujú žiaden zisk, je teda voľba medzi zeleňou a betónom jasná. Napokon, nič nové sa nedeje. Takých stromov tu už bolo! Ako ten storočný platan a ďalších 243 stromov toť nedávno, kúsok od PKO, na miestach, ktorých pýchou je dnes tatranský profil s trampolínou. A chýbajú niekomu? No vidíte.
Nech aktivistov aj rozhodí. Omieľali si svoje heslá už pred rokom 1989, omieľajú ich aj dnes a budú aj zajtra. A tri známe opice, využívané na úradníckych stoloch ako ťažidlá (na papierovú menu?), hovoria jasne: nepočujem, nevidím, mlčím. Do zmysluplnej partie im chýba už len štvrtá opica. Taká, ktorá si nenápadne zakrýva ústa pri zívaní a s perom v druhej ruke šíri odkaz: podpisujem.
Mesto s takmer „zeleným“ primátorom podpísalo súhlas s investičným zámerom, podľa ktorého na úkor 53 zdravých stromov a ďalšej zelene pribudne pod Kollárovým námestím v centre Bratislavy 297 garáží. Skvelá správa pre tých, ktorí o svojom meste vedia iba to, kde všade (nie) sú parkoviská, prípadne k nim priliehajúce fastfoodovne. Správa je to ale zároveň mierne protichodná. Iná mestská klika by totiž autá rada vytlačila z centra. Koho však zaujíma taká prkotina, akou je akási nekonzistentná „dramaturgia“ priorít mesta?
To že pľac pre nové parkovisko je v územnom pláne definovaný ako „park so sadovníckymi a lesoparkovými úpravami“ je len ďalšia z nepodstatných banalít v rade. Ani dodržiavanie zákonov nie je to, čo by niekomu z (ne)kompetentných robilo prílišné vrásky na čele. Pravda, pokiaľ nejde o dôsledné dodržiavanie zákonov platiacimi divákmi slovenského právneho štátu. Ale to som opäť odbočila.
Podľa hovorkyne bratislavského magistrátu Daniely Rodinovej dokonca mesto zachránilo dve tretiny zelene, lebo pôvodný plán rátal s úplnou likvidáciou parku. Keby bolo mesto psíkom, čakalo by na uznanlivé pohladenie po hlávke: „Dobré, dobré mestečko.“ Veď našlo aj odborníkov, podľa ktorých je navrhovaný investičný zámer v súlade s územným plánom. Takže zákon celý, investor sýty. Nuž, na Slovensku je to tak. A budúce generácie si s rúškami na tvárach budú môcť pochvaľovať: „Hľa to krásne parkovisko!“
