Developer. Nadávka?
Hneď na úvod odpoviem, že v Bratislave áno, aj. A nie som v tomto názore na strojcov bratislavského rozvoja osamotená. Nie je to však celá pravda, a nie je ani taká prvoplánová, ako by sa mohlo zdať.
Bratislava od roku 1989 prechádza nevídanými zmenami. Na otázku, či dobrými, je odpoveď často záporná. V mojej bubline, v probratislavskom „gete“, ktorým som sa obklopila, platí jednoznačne: developer ako synonym vulgarizmov všetkého druhu, zmeny v meste ako synonymum likvidácie pamäti mesta a jeho ústretovosti voči vlastným obyvateľom a obyvateľkám.
Obviňovať z tohto stavu iba developerov ale nie je celkom na mieste. Bratislava, (bývalá) krásavica na Dunaji (podľa slovenského nadrealistu Rudolfa Fabryho) či (bývalá) rozprávka, ktorú ani netreba napísať, lebo ňou je mesto samo (podľa dánskeho spisovateľa a rozprávkara Hansa Christiana Andersena), o svoje čaro postupne prichádza nielen „vďaka“ zásahom mocných a bohatých mužov bez vzťahu k mestu, v ktorom pôsobia (a žijú často inde), ale aj ich chudobných príbuzných z magistrátu či mestských častí.
Iste, na mieste nie je ani obviňovanie mestského úradníctva a zastupiteľstiev en bloc. Pravdou však ostáva, že ak niečo nepovolia kompetentné osoby z príslušných rozhodovacích kresiel a stoličiek, developer má zviazané ruky a konať proti vôli obyvateľov mestských štvrtí, postihnutých záujmom developera, nie je také jednoduché. Hoci nie nemožné – ako dokazuje ohavná opacha, vztýčená v priestore „nízkopodlažnej“ Šancovej ulice aj napriek dlhoročnému boju miestnych proti zámeru umiestniť do nej výškovú stavbu, navyše nalepenú na ikonickú budovu z roku 1921, známu ako YMCA. Ktorá je, mimochodom, národnou kultúrnou pamiatkou.
A keď sme už pri tej „Ymke“, významní českí architekti pôsobiaci v Bratislave Jiří Grossmann a Alois Balán ju na pozemku filantropa baróna Georga von Schulpeho postavili tak, aby korešpondovala s architektúrou robotníckej kolónie Zehnhaus (dnešná Palárikova) z ulice oproti. Či si mená architektov a staviteľov dnešných výškových počinov história zapamätá, to ukáže čas. Osobne by som im a ich mocenským fantazmagóriám, ale najmä mestu, dopriala zabudnutie a osud PKO i ďalších stavieb vrátane takmer celého bratislavského industriálu.
Na východ od Starého mosta na ľavom brehu Dunaja už vzniká náš miestny „menheteň“. Podobne na tom bude aj časť niekdajšieho Lida a jeho okolia na petržalskom brehu. Developeri sa tam s požehnaním mestského úradníctva „nebetyčne“ vybláznia a mesto úplne zmenia bez toho, aby sa ktokoľvek opýtal domácich, či v takomto meste chcú žiť. Pritom by stačilo v rámci komunálnych volieb vypísať na túto tému referendum.
Ludwiga Miesa van der Rohe, najznámejšieho funkcionalistického architekta, preslávila nielen nádherná brnianska Vila Tugendhat, ale aj jeho staviteľské krédo menej je viac, ktorého by sa chlapci z „menteheňu“ mohli úporne držať. V prípade „otcov“ mesta a ich záujmu o názor ľudí by nám však pomohlo, ak by ho jednoducho bolo viac. A viac...
