Dvadsaťosem užitočných
Vychádzka po bratislavskom dunajskom nábreží smerom od centra mesta do Karlovej Vsi sa po minulotýždňovom štvrtku dlhých nožov stala ešte smutnejšou ako doteraz. Mestské zastupiteľstvo, ako je už všeobecne známe, odsúhlasilo sprivatizovanie najvýznamnejšej časti dunajského nábrežia.
Primátor Ivo Nesrovnal a 28 jeho kolegov a kolegýň, nazvime ich rovno bábkami developera, rozhodli o predaji a faktickom zbúraní PKO. V kope mnohých čudesných chuťoviek sa mesto napríklad zaviazalo zakázať v tejto súvislosti prakticky akúkoľvek verejnú diskusiu. Mávali nám pritom pred nosom vymyslenou, súdom nepotvrdenou, škodou na úbohom developerovi.
Megalomanská stavebná hmota rastúca na kedysi malebnom, hoci zanedbanom Zuckermandli, pokračujúca prvým Riverparkom, trpezlivo striehla na upadajúce PKO a jeho okolie, aby mohla začať nekontrolovateľne metastázovať aj tam.
Desiatky neudržiavaných stromov a kríkov vyrastajú z popraskaného betónu, žiadne poriadne osvetlenie, smetné koše a upratovanie nikto veľmi nerieši. Developer sa vedome nestará o svoje priestranstvá; potrebuje stavať. A tie neprajné aktivistické duše mu v tom tvrdohlavo bránia.
Mesto sa zas o nič nestará s vedomím, že to už nemá zmysel. Výsledok: očividné schátranie budov, promenády i zelene. Zámerne vytvorený stav paradoxne slúži ako zásterka argumentácie k likvidácii všetkého, čo na nábreží len prednedávnom tešilo oko a srdce Bratislavy.
Áno, zastupiteľstvá sú u nás volené demokraticky. Síce na základe nie príliš dobrého volebného zákona, ale predsa len demokraticky. Demokratické voľby a demokratické procesy však nie sú to isté, to je nad slnko jasnejšie, našepkáva stav mesta. Prvá Ďurkovského konštanta hovorí, že to čo necháme schátrať, to aj schátra. Následne postačí „súčinnosť“ zastupiteľstva – a nájazdné developerské hordy môžu začať mesto „zachraňovať“.
Je príšerné a smutné zároveň pozorovať, ako na tento jedovatý totalitárny lep sadajú ešte aj niekdajší prívrženci zachovania PKO, vrátane primátora a jeho 28 užitočných pánov a dám. O ich motivácii by azda už bolo dobre viesť debaty na inom, oficiálnejšom mieste so štátnym znakom na čelnej stene. Pretože to, čo sa odohralo na zastupiteľstve k PKO dosť pravdepodobne patrí pod mikroskop hneď niekoľkých paragrafov.
Tváriť sa urazene nie je na mieste, dámy a pani (z)radní. Že ste mali vždy ten istý názor: PKO dole? V poriadku, máte naň rovnaké právo ako ktokoľvek iný. Vašou základnou povinnosťou je však zbystriť, ak niečo vyzerá pochybne, a dať tomu príležitosť na dostatočné preverenie. Prečo sa tak nestalo?
V momente, keď na rokovaní zastupiteľstva zaznievali argumenty, vzbudzujúce oprávnené pochybnosti o transparentnosti procesu likvidácie PKO vlastným majiteľom (mestom), ste mali stáť „ako jeden muž“ nie za PKO, ale za snahou odstrániť podozrenie, že ide o dobre naplánovanú krádež nevídaných rozmerov. Podozrenie tak padá na vašu hlavu rovnako ako ničenie mesta. Nikto z vás nepatrí do verejného života.
