O hŕstke investorov
PKO ustúpi, či sa to niekomu páči, či nie. Tak ako o kúsok ďalej pred pár rokmi ustúpili storočné platany – približne z miest, odkiaľ sa na odpudivo chladné škatule na nábreží Dunaja pozerá architekt Dušan Jurkovič. Tak ako ustúpilo divadlo Stoka iným prezentáciám moci stoličiek a peňazí. Tak ako padla za obeť bratislavská Vydrica vtedajším „moderným vizionárom“ – rovnakým otcom mesta ako dnes, len s inou farbou trička. Takým, ktorí na názor verejnosti vždy hľadeli a hľadia zvrchu. Napokon, niet sa čo čudovať, pán primátor Ďurkovský a jeho chasa vyrastali práve v časoch búrania Podhradia – mali od koho učiť sa, učiť sa, učiť sa.
„PKO ustúpi, či sa to niekomu páči, či nie,“ takto si predstavujú investori búrania PKO demokraciu, ktorou sa oháňajú. Netušia, čo touto vetou o sebe na nedávnej tlačovej besede prezradili. Ani ďalšia veta, nechutne sa obtierajúca o motiváciu aktivistov, nebola menej výpovedná. „Jedinými relevantnými partnermi sú pre nás zvolení zástupcovia mesta na čele s primátorom. Táto skupina aktivistov sa snaží dostať do politiky, ale ani jeden z nich sa do mestského parlamentu nedostal," zadumal sa Štefan Beleš, jeden z krikľúnskej hŕstky investorov. Žartovne tiež dodal, že aktivisti kauzu spolitizovali pred komunálnymi voľbami.
Nechcem sa s pánom Belešom prieť o úspešnosti či neúspešnosti kohokoľvek kandidatúry. Považujem to za irelevantné a podpásové. Nevytiahnem naňho ani zákonnú lehotu trvania volebnej kampane, len pripomeniem, že nie je taká dlhá, ako dlho je prítomná na našom trhu s „erárnymi“ realitami snaha zničiť PKO.
Jediné, v čom vidím zmysel, nie je stolička v úrade, ale to, ako príslušná osoba na stoličke sedí a či, respektíve kým čím, si necháva obkladať svoj „trón“. V tomto konkrétnom prípade sú výdobytky demokracie veľmi sporné. Ale keďže peniaze nesmrdia a zmluvy sú zmluvy, PKO zrejme padne. Aj napriek názoru nového primátorova i premiérkinmu telu. A s ním padne ďalší kus tej obšúchanej znásilnenej demokracie.
