Prešporok pre všetkých
Azda viete, že do Bratislavy začiatkom 20. storočia zavítal Albert Einstein. Viete ale, že to bolo po výmene listov so zanieteným mestským archivárom Ovídiom Faustom so zámerom študovať dielo iného významného astronóma, fyzika a matematika Františka X. Zacha?
Je možné, že vám mená týchto prešporských osobností nič nehovoria. Viac sa orientujete v slávnych zahraničných návštevníkoch ako Thedor Roosevelt, ktorý sa dokonca v roku 1910 po Bratislave povozil prvým taxíkom Gustava Schustera, či Alfred Nobel, ktorý tu dal postaviť továreň, známu ako „dynamitka“ alebo neskôr „dimitrovka“.
A azda ani len netušíte, že Bratislava bola sídlom viacerých slobodomurárskych lóží a že mnohé skvostné sochy, ktoré „stretávate“ po celom Slovensku, sú dielom majstra Alojza Rigeleho, prešporského rodáka, o ktorom sa hovorí, že k slobodomurárom patril.
Alebo taká Mária Kristína. Pravdepodobne viete o láskyplnom vzťahu cisárovnej Márie Terézie k svojej najmilšej dcére, ktorá žila dlhé roky v Bratislave. Ale že Mária Kristína bola aj talentovaná speváčka a výtvarníčka, po ktorej ostali nádherné obrazy, to už sú informácie, zapadnuté prachom zabudnutia. Na škodu nás všetkých.
Určite sa na sociálnych sieťach stretávate s dobovými pohľadnicami mesta – a ani vám nenapadne, že aj za nimi niekto stojí. Niekto, kto ho s láskou zvečnil v čase, keď bolo ešte krásnym – tak trochu provinčným a tak trochu svetáckym – štvorjazyčným (nezabudnime na jidiš) Prešporkom. Niekto, bez koho by sme sa zákutiami Bratislavy 19. storočia dnes nemohli „poprechádzať“.
Áno, je to zvláštne, ale je to tak. Fotograf a vynálezca svetového formátu Eduard Kozič, ktorého 141. výročie smrti si práve v apríli pripomíname, stál kdesi na počiatku nášho dnešného očarenia historickou Bratislavou. Fejsbuková skupina Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch s viac ako dvadsiatimi tisíckami fanúšikov vzdáva – často nevedomky – hold práve jemu a jeho nasledovníkom a nasledovníčkam. Áno, aj ženám. Napríklad arcivojvodkyni Izabele, okrem iného aj fotografky Prešporku z rodu Habsburgovcov.
YouTube, nevyčerpateľná internetová databáza filmov a krátkych videí, je zdrojom veľkého množstva filmového materiálu o súčasnej, ale aj dobovej Bratislave. Ak však zapátrame po ucelenom dokumentárnom diele o Bratislave, nenájdeme nič. Súbor piatich DVD o živote v Československu z archívu filmových týždenníkov z rokov 1945 až 1990 z dielne Slovenského filmového ústavu by mohol poslúžiť ako príklad toho, že sa to dá a že to stojí za námahu.
Blížiace sa podujatie Bratislava pre všetkých, organizované v čase, keď sa v historickom Prešporku - Pressburgu - Pozsonyi už od stredoveku konali voľby otcov mesta, je ďalšou možnosťou, ako pochopiť Bratislavu v súvislostiach a obľúbiť si ju. Pretože vzťah k mestu je ako vzťah k rodine. Čím viac o ňom vieme, tým je nám bližšie a tým viac sme pripravení ho chrániť. A že Bratislava ochranu potrebuje ako soľ, o tom svedčia všežravé bagre na Hrade i v Podhradí.
