Rozvislava na Dunaji
Nebol by to krásny deň, aby sa ľudia kde kade po Slovensku nedozvedali o tom, že ďalšia národná kultúrna pamiatka dostáva na frak. Ako teraz v Bratislave prízemný domček jedného z otcov Mestského múzea Josefa Könyökiho na Lazaretskej ulici, ktorý je považovaný za historický skvost.
Okrem toho, že už je zvnútra „vykuchaný“, pribudnú mu tri poschodia! Zákonodarci s kamarátmi z mokrej lobistickej štvrte, ktorí spolupracujú na krádežiach genia loci, by mali sedieť inde ako parlamente.
To, čo sa „vďaka“ zlým zákonom a moci peňazí stalo Bratislave za dvadsať rokov demokracie, je rovnaká tragédia, ako jej ničenie za socializmu. Nenávratnú stratu histórie toto mesto už sotva kedy „predýcha“.
Bratislavu vari už zase treba premenovať; nebolo by to prvý raz. Už totiž nie je ani nostalgicky provinčným Prešporkom, ani krásavicou na Dunaji. Stáva sa z nej už iba experimentálny výsmech necitlivých developerov bez nápadu.
A občania si môžu dať lásku k svojmu mestu za klobúk.
