V Bratislave dobre?
Všetci sme si aspoň raz v živote zaspievali známy slovenský hit Na Orave dobre, na Orave zdravo. Z čoho toto tvrdenie vychádza, nevedno. Názory na kvalitu života sa rôznia v každej časti sveta; dôležitý je uhol pohľadu.
Pre americkú poradenskú spoločnosť Mercer nie sú, predpokladám, bernou mincou regionálne songy, keď zostavuje pravidelný rebríček najlepších miest na život. Sleduje 39 kritérií v desiatich základných tematických okruhoch.
Hodnotiace kritéria si všímajú politické a sociálne prostredie, teda politickú stabilitu, kriminalitu, vymáhanie práva, občianske slobody, hospodárske a bankové prostredie, sociálno-kultúrne prostredie, lekárske a zdravotné aspekty, školy a dostupnosť vzdelávania, verejné služby a dopravu, možnosti na trávenie voľného času, dostupnosť potravín, pitnej vody a tovarov dennej spotreby, dostupnosť bývania a prírodné podmienky, respektíve kvalitu životného prostredia daného mesta.
V najnovšom rebríčku sa naše hlavné mesto Bratislava umiestnilo v prvej polovici z 231 hodnotených miest, presnejšie na 83. mieste. Pred nami, ale len veľmi tesne, sa umiestnili naši višegrádski súrodenci Praha (69), Budapešť (78) a Varšava (81).
Podľa spoločnosti Mercer je najlepším miestom na život na svete – a to už po ôsmy raz – rakúska Viedeň. Kto Viedeň navštevuje pravidelne, prípadne v nej žije, zrejme súhlasne prikývne. Ak by sa Bratislava umiestnila na 60. mieste, mohli by sme tvrdiť, že čo kilometer, to kvalita života o priečku nižšie, potom ešte prihodiť ďalších 23 priečok – a sme doma. Kto žije v Bratislave, prikývne asi súhlasne tiež. A zamračí sa.
Dáta boli podľa informácií na webovej stránke spoločnosti analyzované od septembra do novembra 2016. Predpokladajme teda, že ich – s ohľadom na pravidelnú aktualizáciu – hodnotili už v čase po odznení veľkej utečeneckej vlny z roku 2015. Napriek tomu si Viedeň drží svoj závidenia, ale najmä nasledovania hodný prím. Bratislava, ktorá si drží od utečencov (cudzincov a menšín vôbec) odstup, však oproti minulému roku zostúpila ešte o priečku nižšie. Zdá sa teda, že o utečencov nejde. O čo teda?
Mestá v prvej tridsiatke, teda tie, ktoré sú podľa zvolených kritérií tými najlepšími mestami na svete, čuduj sa (slovenský) človeče, sú známe svojim otvoreným prístupom k prisťahovalectvu, k menšinám všeobecne, k snahe načúvať hlasom svojich obyvateľov a vychádzať im v ústrety. Hovorím – z európskych krajín – o Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Dánsku, Holandsku či Švédsku, z ostatných krajín o Austrálii, Kanade, Novom Zélande a USA. Mimochodom, zaujímavé bude sledovať, ako (a či) rebríčkom pohnú trampoty Bieleho domu.
Z počtu hodnotených krajín (231) je naša 83. priečka správou o priemere. Keď pri výchove detí hovoríme, že je dobré sa motivovať prácou a výsledkami tých, čo majú lepšie známky a lepšie hodnotenia ako náš vychovávaný potomok, než tými na druhej strane spektra, mohli by sme si túto metódu osvojiť aj pri spravovaní našich miest a štátu. Ďakujem.
Článok vyšiel v denníku Pravda 16. marca 2017
