Za zbúrané Podhradie
Práve dnes, symbolicky v dňoch výročia konca druhej svetovej vojny a spustenia etapy „nových svetlých zajtrajškov“, sa v Primaciálnom paláci bude diskutovať o budúcnosti hlavného mesta.
Na verejnej diskusii s názvom „Bratislava – miesto, kde chcem žiť“ určite nebudú chýbať ani srdcia bijúce pre bezdôvodne zlikvidované Podhradie. Pre ne bude určite zaujímavý vstup historika a spisovateľa Pavla Dvořáka, ktorý sa domnieva, že potenciál na rozvoj dáva mestu práve jeho bohaté historické dedičstvo.
S každou novou turistickou sezónou Bratislava „plače“, že ňou turisti za pol dňa v rýchlosti prebehnú, naobedujú sa a vrátia sa naspäť do Viedne či Budapešti. V preklade do jazyka rozvoja mesta to znamená, že svoje peniaze minú všade inde, len nie v Bratislave. Je sa však čomu čudovať? S výnimkou turistov, ktorí cielene vyhľadávajú kultúru letných mestských festivalov, nemá čo návštevníka v meste zdržať dlhšie ako deň-dva.
Ak sa má situácia zmeniť, ak má mesto ponúkať nevšedné možnosti, ako si na seba zarobiť, určite to nebude pohľadom na všadeprítomné moderné nádhery developerov. Tie majú turisti aj doma. Logika veci teda velí klásť si predovšetkým otázky, ako skultivovať to, čo ešte v meste ostalo a je „akomak“ iné ako inde.
Napriek tomu, že na Žižkovej ulici v Podhradí ostalo stáť zopár historických budov, zvykli sme si najmä na každodenný pohľad do bilbordov odeného prázdna pod hradným bralom medzi Mostom SNP a nábrežím Dunaja. Dosiaľ nezastavaný priestor však chcú developerské spoločnosti už čoskoro oblažiť ďalšími „ikonickými“ výtvormi. A práve to je v tomto prípade zásadné. Zatiaľ iba chcú! A hoci im územný plán mesta už sčasti dal zelenú, uvedomme si, že ešte nestavajú! Ešte je čas, nič nie je úplne stratené!
Existuje množstvo fotografií malebného, hoci v polovici 60. rokov minulého storočia už veľmi schátraného Podhradia. Kopec pod Hradom stále ukrýva ruiny bývalých domov. Či ich tam niekto nechal zámerne ako nostalgickú spomienku, alebo mali robotníci jednoducho „padla“, ťažko povedať. V každom prípade je na čom (a je zatiaľ aj kde) stavať.
V histórii európskych miest by to nebolo nóvum. Nanovo vybudované „zlaté uličky“ chudoby Zuckermandla i repliky honosnejších nájomných domov Vydrice, podobných, aké prežili v šťastnejšej časti centra mesta na severovýchod od Mosta SNP, by mohli mestu vrátiť nielen jeho starobylý pôvab, ale aj očarených turistov.
Vytvoriť pod Hradom štvrť na spôsob malých prímorských mestečiek – s drobnými bielymi domčekmi, s uzučkými uličkami, starožitnými obchodíkmi a kaviarničkami s duchom pokojnej doby pred prvou svetovou vojnou, to hádam ešte stojí za rozmýšľanie nad zmenami v územnom pláne.
Kým ešte na nábreží nestojí nuda a la River Park, Bratislava má stále šancu napraviť aspoň jednu z fatálnych chýb minulého režimu. Môže sa pokúsiť vrátiť mestu jeho stratené Podhradie a splatiť tak smutný dlh celej jednej stratenej generácii jeho obyvateľov.
Komentár bol napísaný pre denník Pravda, v ktorom aj 9.5.2013 vyšiel.
