1488
Predpokladám, že máte doma alebo v práci počítač. Je možné, že na počítači čítate tento článok. Skôr, ako budete pokračovať v čítaní, otvorte si, prosím, internetový prehliadač, zadajte do vyhľadávania číslo 1488 a po načítaní odkazov si otvorte obrázky. Tento drobný počítačový úkon zvlášť odporúčam voličom strany K-ĽSNS, ktorí odovzdali svoj hlas v ostatných parlamentných voľbách kandidátovi s číslom 88 v presvedčení, že nevolili fašizmus. Ak ste poslúchli moju radu a pozreli ste si obrázky so svastikami a zdvihnutými pravačkami, už viete, na čom ste. Takže pokračujeme...
Symbolická štrnástka je odkazom na 14 slov „významného“ rasistu Davida Lana, ktoré hovoria o tom, že si „musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť našich bielych detí". H je ôsme písmeno abecedy, 88 v jazyku neonacistickej scény symbolizuje písmená HH. Alias Heil Hitler.
Medzi všetkými tými symbolmi a vysvetlivkami potrebujete istú dávnu dávku trpezlivosti, než natrafíte na aktuálny slovenský odkaz súvisiaci s číslom 1488. Ak ste vydržali hľadať, za odmenu si môžete prečítať informácie o najnovšej kotlebovskej charite. Človek by až slzu vyronil.
Šéf K-ĽSNS slávnostne odovzdáva šeky s čiastkou 1488 eur trom mnohodetným rodinám, medzi nimi aj rodine s chlapcom na invalidnom vozíku. Ak ste na hodine dejepisu dávali pozor hoci len na pol ucha, určite si spomeniete, že popri židovskom a rómskom obyvateľstve, popri politických väzňoch a homosexuáloch, patrili medzi obete prvej voľby aj ľudia so zdravotnými postihnutiami.
Azda nič nevystihuje obludnosť a cynizmus kotlebovskej politiky viac, ako práve táto „charita“. Marián Kotleba, ktorý so širokým úsmevom odovzdáva 1488 eur postihnutému mladíkovi, už nič strašnejšie si neviem prestaviť. Pravda, okrem vytúženého pokračovania v diele milovaného vodcu.
Nazývajme konečne veci pravými menami. Keď ľudskoprávni aktivisti a aktivistky začali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia hovoriť o zobúdzajúcich sa neofašistoch, potúžených nektárom demokracie, ktorá sa dá obratom zneužiť na nedemokratické ciele, rýchlo sa začalo používať šikovné slovko extrémizmus. Bolo to a dodnes to je slovo obuté aj bosé, zaodené aj nahé, hladné aj sýte. A k nemu rýchlo pribudli ďalšie „prispôsobivé“ výrazy.
Zaodieť predsudky do "neutrálnych" eufemizmov, používať ich výhradne v negatívnych súvislostiach a vydávať ich za politickú korektnosť, sa stalo mediálnym hitom. Pritom politická korektnosť je jazykom citlivých neurážlivých postojov voči ľuďom, pre ktorých byť terčom nenávisti sa, žiaľ, stalo ich každodennou skúsenosťou.
Tak ako je zneužívanie politickej korektnosti iba zásterkou nadradenosti a nenávisti, tak je 1488 propagandistických grošov opakom skutočnej charity. Kotleba chcel takýmto spôsobom odkázať svojim súkmeňovcom, že nie je zradca, keď sedí v obleku v parlamente a berie veľké peniaze od „matrixu“. A najjednoduchším jazykom, akým to „svojim ľuďom“ mohol dať najavo, je jazyk symbolov.
Nech na to bývalý učiteľ s úzkymi fúzikmi povie čokoľvek, vy teraz už tiež viete svoje. Vás už neoblbne.
Komentár vyšiel v denníku Pravda 22. marca 2017
