A odniesť si dobrý pocit...
Dnes bude moje písanie také letné, oddychové. O slovách. Slová, slová, slová, madam Slováková, ako spieval v jednej piesni Jaro Filip.
V inej piesni, v romantickom hite Words spred troch desaťročí, sa spevák F. R. David vyplakal svojmu publiku, že mu slová nejdú ľahko. Uspel s ním po celom svete, dokonca aj na Slovensku. Aj u nás vieme o neznesiteľnej ľahkosti slov svoje.
Nedávno sme so sestrou nazreli do rakúskej obce Kittsee. Ako inak, hneď po nákupoch. Aj my podliehame „propagande“, že v Rakúsku sa predáva lepšia kvalita za lepšie ceny. Samozrejme, závisí to od toho, kde nakupujete, ale to som odbočila od slov.
Aj vy zažívate tú obrovskú úľavu, ktorá sa za rakúskou hranicou zmocní azda každej bratislavskej duše, unavenej reklamným smogom, túžobne bažiacej po čistom meste a zeleni? V pokojnom parku v Kittsee, ktorý je azda len o kúsok menší ako celá obec, si užívam pocit, že sa prechádzam Sadom Janka Kráľa – s tým rozdielom, že v zelenom výhľade mi „zacláňa“ iba nízky zaoblený barok.
Isteže, Kittsee je malá obec. Má iné potreby a teda aj iné prejavy ako veľké mesto. Viete to, ale viete aj, že „diabol je ukrytý v detailoch“. Už o pár metrov ďalej natrafíte na – a konečne sa dostávam k sľubovaným slovám – gasthaus. Dom pre hostí. Hostinec. Nebudem ho menovať, aby nevznikol dojem, že ide o reklamu, hoci by šlo iba o úprimné osobné odporúčanie. Slová, slová, slová.
Na Slovensku máme tých ozajstných „domov pre hostí“ akosi pomenej. Mnohé vychýrené hostince, ktoré nemali nič spoločné s pajzlami, aké si pod týmto slovom predstavíme dnes, zanikli. U zlatej husi, U zlatého slnka, U červeného vola a mnohé ďalšie prešporské hostince s vynikajúcou kuchyňou i miestnym vínkom, s čerstvou slovenskou, nemeckou i maďarskou tlačou a svojským personálom, už, žiaľ, reklamu nepotrebujú.
Vráťme sa preto do Kittsee. V spomínanom hostinci sa pri nás pristavil majiteľ; vstal od svojho obeda a skúšal to s nami po nemecky, my s ním zase po anglicky. Za chrbtom pána domáceho sa objavila žena a „meníčko“ na nás spustila po slovensky. Príjemne sme si s ňou pokecali (inak sa to nedá nazvať), dali si výborný obed za priaznivú cenu, a okrem spokojného žalúdka sme si so sebou odniesli aj pohodu a na malom lístku názov ich fejsbukovej stránky.
Cestou domov sme na bránach dvorov čítali nápis Ausfahrt freihalten. Vo voľnom preklade niečo ako Výjazd ponechajte voľný. Žiaden Zákaz parkovania, žiadne vyhrážanie sa odtiahnutím. Neidealizujeme si Rakúsko, vieme, že každá krajina má svoje problémy, ale dobrý duch rakúskej komunikácie v nás zanechal pocit, ktorý nám na Slovensku často chýba. Pocit, že sme strávili pri úplne obyčajných činnostiach príjemný čas a že si to radi zopakujeme.
Ako je možné, že stačí rozdiel niekoľkých kilometrov, hranica – a nepríjemné slová dusia dobrú atmosféru a zlá atmosféra dusí dobré slová už v zárodku? Nie, niekedy dobré slová naozaj nejdú ľahko. Pritom to vôbec nie je také ťažké. Stačí aspoň skúsiť. Prosím, nech je to aj na Slovensku tak.
