Angažovaná inšpirácia pre Pussy Riot
V minulom režime sa mladým ľuďom otváral nožík vo vrecku, keď začuli výraz angažovaná pieseň. Alebo Festival politickej piesne. Áno, „fesťák“ s týmto názvom sa konal v Martine a asi aj historickým „neznabohom“ je jasné, že tento typ festivalu nemal nič spoločné s kultúrou protest songov, ktorú naopak ľudia socialistického Československa milovali. Po roku 1989 sa na Slovensku pomaly, ale iste začali udomácňovať nové festivaly. Tento rok ich je podľa portálu Festivaly.sk už niekoľko desiatok a už dávno sa výraz festival obsahovo nespája iba s hudbou či filmom. A už vôbec nie s politikou (i keď na trenčianskom letisku... ale to sem nepatrí).
Sezóna festivalov je v plnom prúde. Ani ako náhodní diváci sa niektorému z nich nevyhneme, pretože ich čoraz častejšie ako príjemnú voľnočasovú aktivitku organizujú pre svojich obyvateľov či návštevníkov aj mestá či obce. Festivaly sa vďaka svojmu rozsiahlemu tematickému i komunitnému záberu stávajú čoraz častejšie aj zaujímavým prostriedkom firemnej prezentácie. Logá na festivalových plagátoch pribúdajú úmerne s pribúdajúcou prestížou akcie. No dobre, končím s teoretizovaním, prechádzam k meritu veci. Len aby bolo jasné, že festivaly majú širokospektrálny dosah (na Facebooku by som teraz nakreslila smajlíka).
30-ročná Jekaterina Samulevič, 24-ročná Maria Aľochina a o rok mladšia Nadežda Tolokonnikova z punkovej „angažovanej“ formácie Pussy Riot čakajú v moskovskej vyšetrovacej väzbe na súd s možnosťou vyfasovať sedem rokov natvrdo. Na krku majú obvinenie z chuligánstva motivovaného náboženskou nenávisťou. Oným nenávistným chuligánstvom mala byť politická performance v podobe punkovej modlitby, odohraná v pravoslávnom kostole, navyše s explicitne protiputinským textom. Vyšetrovateľ páchnuci politickou nadprácou (politickou objednávkou?) je angažovanejší ako všetky feministky z Pussy Riot dohromady. Snaží sa im prišiť neprimerane ťažký paragraf - žeby s víziou peknej politickej kariéry? Podobnosť s minulosťou sovietskeho Ruska čisto náhodná?
A ako súvisia ruské punkerky so slovenskými festivalmi, na to ponúkajú inšpiratívnu odpoveď slávni Faith No More. Na svojom moskovskom koncerte na znamenie podpory uväzneným ženám odohrala kapela jednu zo svojich skladieb s kuklami - typickými pre Pussy Riot - na hlavách. Nielen v Moskve, nielen v Rusku, nielen u susedov v Prahe, ale aj na Slovensku sa už konali podujatia na ich podporu. Inštitút ľudských práv odovzdal ruskej ambasáde petíciu za ich prepustenie. A slovenské festivaly a festivalové kapely, žiaľ, zrejme ešte dostanú možnosť sa k podpore svojich ruských kolegýň pripojiť. Pridať tak k svojím koncertom hodnotu vyššieho princípu mravného. V takom prípade nie je inšpirácia kapelou Faith No More na zahodenie.
Stratiť pár slov za stratenú slobodu dáva vždy zmysel. Najmä v krajinách, ktoré demokraciu skôr predstierajú ako ju žijú. Vo štvrtok 20. júla sa v Moskve za zatvorenými dverami(!) uskutoční prvé súdne pojednávanie s Pussy Riot. Ak na nich čakajú mreže, na slovenské kapely čaká ešte množstvo festivalov. Pretože nech sa zdajú všetky – aj drobné - akcie zbytočným hádzaním hrachu o stenu, nie je možné nechať tri ruské ženy v kaši. Rusko, Pussy Riot i ich rodiny a blízki musia vedieť, že svet sa pozerá a nesúhlasí. Tak ako kedysi nahlas nesúhlasil s politickými procesmi v Československu.
A možno by slovko dve mohli stratiť nielen organizátori či účastníci festivalov. Na Slovensku máme aj množstvo politikov a političiek, ktorí si slobodu prejavu údajne mimoriadne cenia a bijú sa za ňu do pŕs (nechcem ukazovať prstom; takí páni Kuffa, Vašečka and bros.). Majú šancu to prejaviť v praxi a povedať už konečne aj niečo zmysluplné.
