Bosá Ivetka
Nepamätám si, kedy spoločnosť v spojení s ktorýmkoľvek premiérom našej krajinky primárne rozoberala do detailov ponožky, dovolenku s potomkom, aktuálne citové pnutia, to, či stíhajú všetko v domácnosti a oprávnenosť jeho miesta v politike. A práve toto my celý národ slovenský i neslovenský, koaličný i opozičný, s "Ivetkou" riešime od jej nástupu do ministerskej funkcie pred pár rokmi veľmi vehementne – rovnako ako s ďalšími rýchlokvasnými celebritami.
Záujem (nielen bulvárnych) médií o "Ivetkino" súkromie sa ešte zvýšil, keď sa vo voľbách prekrúžkovala až do kresla predsedníčky vlády SR. Je na zamyslenie, prečo sme premiérov pred ňou ako bulvárne celebrity nevnímali. Boli to jednoducho Páni Politici (v poriadku, pre mňa nie, ale pre potreby tohto komentára to sedí)! Spolu s médiami sa dnes s potláčanou frustráciou v hlase títo páni začudovane pýtajú jeden druhého: "Myslíte si, že Ivetka na to má? Zvládne to?" To, že túto otázku nikto verejne nekládol v súvislosti s predchádzajúcimi premiérmi, má logickú príčinu. Boli zvolení a sú to chlapi ako remeň; implikácia je samozrejmá – isteže na to majú. Mužov nikto automaticky nespochybňuje. Často ani po hromade prešľapov nie. Naopak, ženy si musia svoju prítomnosť v pánskom klube nielen zaslúžiť, ale aj opakovane obhajovať.
Neviem, ako "Ivetke" (nepoznám ju), ale pani premiérke by malo záležať na tom, či Ivetu Radičovú verejnosť vníma ako celebritu bez pančúch alebo ako schopnú političku, správnu ženu na správnom mieste. Čítajúc však nedávno schválené programové vyhlásenie vlády, mám pocit, že patriarchálna ovca je opäť celá, rovnako ako je sýty za modernú vládu prezlečený konzervatívny vlk. A rodová rovnosť – so ženou na čele vlády či bez nej – stojí pred protokolom opäť bosá...
