Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bujnenie rasizmu

11. 4. 2012

Je typické pre nás ľudí, že keď sa dostaneme do ťažkostí, či už objektívnych alebo subjektívnych, často za ne môžu "oni". Nejaká imaginárna tretia osoba. Za naše krivdy môže zvyčajne: štát, vláda, parlament, dane, manžel/ka, šéf/ka, drahota, susedia, kolegyne, tá kvapka alkoholu, čas a počasie. Niekto alebo niečo na nás nespravodlivo chrlí síru a božie mlyny si nás vybrali neprávom, to je nad slnko jasnejšie. Jednoducho – ja nič, ja muzikant. Ak však ide o Rómov a Rómky, môžu si za svoje ťažkosti sami/y. A sme to my (bieli), kto ich musí riešiť, hoci za nás (bielych) to nikto iný neurobí!

Robert Fico, oficiálna hlava miestnych sociálnych demokratov i demokratiek, sa ešte pred nástupom do premiérskej funkcie „spravodlivo“ rozhorčil, že „Slovensko vychováva už tretiu generáciu ľudí, ktorí si zvykli na život bez práce založený na príjmoch zo štátnych sociálnych dávok, čo má za následok bujnejúci počet Rómov.“ S ešte väčším rozhorčením sa pozastavil nad faktom, že „máme obce, kde nám tak prudko stúpa počet rómskych spoluobčanov, že zrazu zisťujeme, že budú môcť voliť vlastných primátorov, vlastných starostov." Čosi neznesiteľné! Ešteže takáto explózia nehrozí aj štvorpercentným.

Zo stoličky predsedu vlády, ktorá je ako jedna z mála vecí na Slovensku obnoviteľná a trvalo udržateľná, by premiér skúsil zastaviť obávanú populačnú explóziu neprispôsobivého elementu obmedzením dávok na deti, ale zároveň chápavo uznáva, že nie je prípustné nechať deti umrieť od hladu. Áno, tak to má byť, to je empatický prístup hodný skutočného sociálneho demokrata.

Ako ďalej presiaklo do médií z Ficovej prednášky o ľudských právach(sic!) určenej študentom Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy, štandardnými metódami sa údajne „problém“ riešiť nedá. A tie neštandardné metódy naše vyciciavané Slovensko prijať nemôže: "Povedali nám, urobte to ako malá krajina a v tom okamžiku ste na čiernej listine krajín, ktoré porušujú ľudské práva." A teraz prichádzame k ľudskoprávnej pointe na spôsob slovenskej sociálnej demokracie: "Akonáhle ste na čiernej listine porušovania ľudských práv, nikto sa s vami nebaví. Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?" Tak veru, šľak nás ide trafiť z otravných bruselských úradníkov!

Ktovie, čo ešte si okrem internovania školopovinných detí premiér predstavuje pod pojmom netradičné riešenia. Núkajú sa povinné sterilizácie a interrupcie (len čo na ne čisto biele KDH?), vysťahovanie skôr narodených do pracovných táborov na Marse, zákaz voliť každému, kto sa v sčítaní ľudu prihlási k neprispôsobivej národnosti. Pomohlo by aj nariadenie o transparentnejšom šírení rasizmu napríklad na nástenkách, pretože bez Jána Slotu v parlamente by sa bujnenie počtu rasistov mohlo – nedajbože – spomaliť.

V uvedomení si nebezpečného spojenia vlády jednej strany a najprimitívnejšieho rasizmu, ktorý zaznieva už aj z najvyšších ústavných úst, opäť s uľahčením konštatujem, aké má Slovensko šťastie, že je členom tej otravnej multikultúrnej Únie.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář