Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cesta do herne

18. 6. 2015

Rastú ako jedovaté huby po daždi. Tam, kde ešte donedávna sídlil obchod s domácimi potrebami, dnes za oknami potiahnutými gýčovým hráčskym „súknom“ sídli herňa. Domáce potreby už asi na sídlisku nikto nepotrebuje.

U nás je to tak. Keď sú v hre peniaze, a v tomto prípade to platí doslova, slovenský zákonodarca pohne nebom aj zemou. Tak ako v prípade zákona o hazardných hrách. Ten umožňuje obciam a mestám obmedziť existenciu herní iba v prípade, ak si to vyslovene – prostredníctvom petície – želá jedna tretina obyvateľov starších ako 18 rokov. Čo v Bratislave znamená približne 120-tisíc podpisov. Nehorázne číslo!

Len pre porovnanie: aby bol parlament povinný venovať sa akejkoľvek celoslovenskej petícii, stačí mu na to „iba“ 100-tisíc podpisov. A aj to je nesmierne veľa. Preto by sme úspešných petícií napočítali na prstoch jednej ruky. Pokiaľ ide o podobnú povinnosť bratislavského mestského zastupiteľstva, príslušný petičný výbor potrebuje získať iba 3-tisíc podpisov.

A ajhľa, ak chceme obmedziť v rozlete súkromných vlastníkov hráčskych rajov, tak na úrovni mesta či obce potrebuje petičný výbor vyzbierať viac podpisov ako občianska iniciatíva v iných témach na celoštátnej úrovni. Navyše je zákon o hazardných hrách nastavený tak, že hlavné mesto musí udeliť licenciu každému, kto predloží úplnú žiadosť so všetkými náležitosťami, ktoré zákon určuje. Nesmrdí tu zasa niečo?

Dnes už niet pochýb o tom, že hráčska závislosť je rovnakou závislosťou ako ktorákoľvek iná. Gamblerstvo patrí medzi „oficiálne“ choroby. Také, ktoré môžu zruinovať život jednotlivca či rovno celých rodín. Je to podobne známy fakt ako ten, že následky sú v osobnej sfére mimoriadne deštrukčné a liečba z verejných zdrojov je finančne veľmi náročná.

Sú krátkozraké – a demagogické – tvrdenia prevádzkovateľov herní, že herne sú pre rozpočty miest a obcí iba prínosom a že likvidovať ich je to isté ako likvidovať zariadenia, v ktorých sa podáva alkohol. Tu neplatí ľudová múdrosť o zakázanom ovocí, ktoré chutí najlepšie. Ak ovocie nie je dostupné, vec je (v drvivej väčšine) vybavená.

Alkoholik si cestu k alkoholu nájde ľahko – hoci aj v obchode s potravinami. Gambler však inde ako v herni či v krčme s hracími automatmi neuspeje (s výnimkou internetu). Je preto viac ako pravdepodobné, že znižovanie počtu herní a automatov bude znamenať pokles počtu gamblerov a zničených ľudských osudov.

Ak potenciálny hráč cestou zo školy či z práce na žiadnu herňu nenatrafí, jednoducho hrať nezačne. Nepocestuje predsa za hraním kamsi do Las Vegas, nech by už miestne „Las Vegas“ sídlilo v krajskom alebo hlavnom meste.

Herne sú generátormi „veľkých prachov“ pre ich majiteľov; životy ľudí v nich nič neznamenajú. Otvárať herne – najlepšie rovno so záložňami v blízkom susedstve – je to isté ako budovať cesty do pekla. Aktuálna petičná iniciatíva primátora Bratislavy a starostov mestských častí za zákaz hazardu na území hlavného mesta má pravdu. Niektoré cesty je najlepšie nestavať.