Chýba jasné nie
Česká republika „žije“ novodobými pogromami. Médiá im nepochopiteľne necitlivo hovoria „hony“. Lovy. S otvoreným súhlasom „slušnej“ bielej väčšiny hrozia silnejúce neonacistické skupiny rómskym mužom, ženám, deťom plynovaním. Verejne!
A nezdá sa, že by to niekto z príslušných úradov riešil viac ako „treba“. Lebo veď všetci vieme, ako je to s tými „vyžieračmi“ sociálnych systémov. Domácim, bielym sa žije ťažko; naopak, „cigáni“ sa za naše majú dobre. Asi len z roztopaše mnohí z nich žijú v biede, ktorú humanitárne organizácie na iných kontinentoch nazývajú humanitárnou katastrofou.
V Čechách a na Morave, rovnako ako na Slovensku, chýba zborové a hlasné nie zlu spred roka 1938. Pravda, okrem večného aktivistického kuvikania, ktoré sa každým rokom viac približuje k naplneniu vlastných temných scenárov.
Máme múry. Máme pogromy. Máme súhlas „slušných“ s násilím. Máme mlčanie autorít. Už nám chýba len arizovať tých „boháčov“!
