Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Predseda KDH Ján Figeľ, skúsený (otrlý?) europolitik, strategicky načuchnutý ľudskoprávnou atmosférou Európskej únie, mi zas raz, ako tak už kresťanskodemokratickí blížni naši zvyknú, nahral na smeč. Uvažuje totiž opäť o ústavnom zákone na ochranu rodiny. Čo v politicky nekorektnom old-speaku znamená ústavné ukotvenie katolíckych predstáv o rodine – ideálne so ženami pri plienkach a s teplými za hranicami (alebo na hranici; to závisí od intenzity kresťanskej lásky každého jednotlivca či už v hnedej kravate alebo s vyholenou hlavou).

Nuda

Začína to byť trochu otravné, ale verím, že aj pána Figeľa už nudia neustále reči o akejsi zbytočnej a prebujnej rovnoprávnosti, o ktorej na Slovensku snívajú kdejaké amorálne živly (takto si predstavujem rétoriku v kuloároch KDH, zvlášť, keď je neustále čo zametať pred vlastnými prahmi a bytmi). Podľa pána Figeľa a jeho suity je rodina ako inštitúcia vo vážnom ohrození. Tento motív sa tiež už dosť opakuje, ale pristavím sa pri ňom, keďže s pánom predsedom súhlasím. Násilie (ak budeme hovoriť len o jednom probléme), také bežné v našich rodinách až nám ani nenapadne ho považovať za zločin, privádza rodiny k rozvratom a deti o „pohodu“ domova.

Kto za to môže

Iste sa budeme s pánom Figeľom líšiť v názore na to, kto za to môže. Ja tvrdím, že napríklad takí nehetoresexuálni ľudia to nie sú – a ani inak „jeho“ tradičnú rodinu neohrozujú. Páni a dámy z KDH si však určite myslia opak, keďže ústavný zákon z ich dielne by nepochybne pamätal na zdôraznenie, že manželstvo je výhradne vecou chlapa a ženy (možno by ústava mohla spresniť aj počet povinných pôrodov). Predĺžená ruka katolíckej cirkvi v podobe politických účastníkov mocenského zájazdu okolo svetských záležitostí si dovoľuje dvíhať prst vo veciach, ktorým už len z dôvodu celibátnej vykorenenosti od rodiny a jej reálií nerozumie. Zato by však rada určovala, kto je kto, kto čo môže, a hlavne kto čo nesmie.

Monety a moc

Nepochybne veriaci po celom svete a pod štítmi mnohých náboženstiev konajú dobro. Nepochybne páchajú aj zlo – zrkadlo histórie vie byť nekompromisné. Dobro a zlo však konajú rovnako aj ľudia bez potreby cirkevnej strechy či dokonca bez potreby viery v niečo nehomiidné. V tomto pohľade na pletky cirkví (respektíve ich verchušiek) so svetskou mocou by som skôr hovorila o cirkvách monetárnych a mocenských ako katolíckych, islamských či iných. A týka sa to aj tých tuzemských, ktoré automaticky poberajú významnú časť financií na svoje (nezriedka kacírske) pôsobenie priamo zo štátneho rozpočtu, priamo od daňových poplatníkov a poplatníčok. Ergo aj odo mňa. Od človeka, ktorého zámerné obmedzovanie občianskych práv majú v popise práce. Ďakujem, nesúhlasím. Žiadam svetskú moc na Slovensku o ústavnú ochranu života, práv a peňazí všetkých občanov a občianok, nielen tých, ktorí držia v rukách odpustky.

Prvé lesbické združenie Museion