Cítim, vážení nepriatelia!
Ústavný súd naplno rozkopol pootvorené dvere na ceste Slovenska k ničím neviazanej nenávisti voči teplým. Napriek tomu nie je Aliancia za rodina spokojná. A ani druhá strana netancuje šťastím. Šikovné. Rozhodol, že tri zo štyroch referendových otázok Aliancie sú v poriadku. Opäť tak oživil moje myšlienky na odchod z tejto krásnej, ale chorej krajiny.
Ujsť, nechať za sebou všetku tú nepochopiteľnú neopodstatnenú zlobu a túžbu manipulovať mojim životom. Ale to by sa „im“ práve hodilo; žiadne také! Ostanem doma, budem ďalej na očiach – všetkým pripomínať, že na Slovensku nežijú len fanatickí bieli katolíci!
Toto sú prvé autentické myšlienky, ktoré mi behali hlavou po tejto ponižujúcej správe. Najsmutnejšia na tom bola predstava, koľko asi ľudí by potešilo, keby som sa zmizla o očí (a z mysle). Tých istých, ktorí by tak radi paušálne rozhodovali o tom, kto nemôže žiť v oficiálnom zväzku a môže vychovávať dieťa. Zvláštne, že toto paušalizovanie je späté so sexuálnou orientáciou.
Heterosexuálni jedinci, ktorí by si radi adoptovali dieťa, sú vlastne diskriminovaní. Na nich nielenže žiadne referendum ani ústava nepamätá, oni dokonca musia pred adopciou zo zákona dokazovať, že budú dobrými rodičmi. A potom sú niektorí ešte aj prieberčiví. Keď dieťa, tak iba biele zdravé bábätko. Preto ten rok i viac čakania na ocka a mamu v domove, pán Chromík.
Možnosť, že by sa takéto adopčné konanie týkalo paušálne všetkých – nezávisle od ich sexuálnej orientácie – ešte asi nikomu nenapadla. A pritom je to také jednoduché riešenie! Alebo žeby aj napadla a prostredníctvom zákonného zákazu adopcií homosexuálmi ide teda výhradne o dokazovanie si vlastnej moci? Alebo o čo teda ide?
Takže raz, dva, raz, dva, nádych, výdych. Odhliadnuc od súdneho rozhodnutia, ktoré – neváham ho označiť minimálne za nemorálne, ak aj nie protiústavné – však ponúka niekoľko logických otázok. Čo vlastne súd považuje za právne čisté a čo už nie, keď je to všetko také prepojené a navyše naviazane na medzinárodné dokumenty, ratifikované Slovenskom?
Je v poriadku davové rozhodovanie o tom, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. To už vieme z ústavy! Alebo o tom, aby teplým nebola umožnená adopcia? To sme si už vysvetlili. Či o tom, aby rodič či dieťa mohli sami riešiť, čo bude obsahom vzdelávania? Integrály, traste sa!
Voličské masy ale podľa súdu nebudú môcť udeliť či neudeliť súhlas s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú priznané iba manželstvu. Veľmi láskavé, lomcuje mnou vďačnosť!
Inštitút ľudských práv - Human Rights Institute sa na rozhodnutie súdu pozrel tak, že mierny optimizmus je stále ešte na mieste. Privítal, že súd považuje otázku o zákaze registrovaných partnerstiev za protiústavné, lebo sa týka ľudských práv: „Registrované partnerstvo (i osôb rovnakého pohlavia) je teda odo dnes i na Slovensku ľudské právo.“A vlastne má pravdu. Optimizmu nikdy nie je dosť, priatelia.
