Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ďakujem za takého prezidenta

16. 6. 2009

Pôvodne sa môj článok mal volať Ivan Gašparovič nie je môj prezident. Napokon som sa ale rozhodla, že to už znie trochu otrepane a navyše málo arogantne. Na hrubé plátno hrubú záplatu. A na bohorovné balkónové žvásty „tó že sámoje“ (v preklade detto).

Báťuška Cár Ivanuša Formulovič Ujenko zas raz – ako inak, počas svojej inaugurácie No.2 – krásne artikuloval hĺbku svojich citov voči všetkým občanom a občiankam svojej (pardon, našej) svojstojnej zeme medzi Dunajom a Tatrami, ktorým je podľa jeho vlastných slov prezidentom. Ivan Gé je náš prezident. Aj váš. Áno. Aj tvoj. Aj môj. Je po voľbách, zvyknime si (už po druhých, zvyknutí sme veľmi statočne – obzvlášť po toľkých rokoch na čele HZDS pozitiv-parlamentu). No veď čo sa také deje?

Ešte si zopár ráz v správach pozrieme pánskeho huncúta, ako sa v červeno-bielo-čiernej koži súka do formule 1, „fantasticky“ zajazdí, šťastne sa zas vysúka von, spod fúziska (to je to brežnevovské obočie, čo nosí pod nosom) vyčarí infantilný úsmev, jasne naznačujúci orgastické pocity, ktoré si práve doprial. Za naše dane...

Ešte si zopár ráz v správach pozrieme tohto dobráka – prezidenta všetkých občanov a občianok Slovenskej republiky, ako si úprimne stíska ruky s diktátormi tohto sveta (najbližšie vo štvrtok s čínskym prezidentom Hu Jintao) a samou rozkošou sa mu pri tom zahmlievajú veľké okuliare. Za naše dane...

Stretáva naživo (live) hrdinov svojich snov, tak aby sa nezahmlievali – keď už jemu samému nie je dopriate (tá hnusná Európska únia!) byť gerojem takého formátu ako napríklad Nursultan Nazarbajev, prezidentujúci kolega z Kazachstanu. Dobre si pamätáte – ten, čo počas jeho návštevy u nás zatkla polícia protestujúcu kazašskú novinárku priamo pred prezidentským palácom a nič sa nestalo. Ivan nezaprotestoval. Veď Kazaška nie je jeho občianka. Možno keby bola Slovenka a rvali ju násilím do policajného auta iba preto, že by prišla vyjadriť svoj – odlišný od štátneho – politický názor, tak by zakročil. Možno by zaúradoval... Neviem, vtedy sme nemali šancu sa to dozvedieť, iba dúfať, že by z pozície svojej ústavnej (a údajne dôveryhodnej) funkcie zakročil aspoň v prospech „svojich“. Veď na hokeji mu to tak úžasne ide. Za naše dane...

Včera sme ale dostali príležitosť overiť si jeho obľúbené okrídlené tvrdenie o prezidentovi všetkých občanov a občianok slovenských. V priamom prenose sme si pozreli, ako prezident všetkých občanov a občianok Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na svojej druhej inaugurácii na post hlavy štátu preukázateľne potvrdil, kto je a kam patrí. No veď čítajme, čo priniesla dnešná tlač (citujem denník SME): „Dobré sociálne postavenie občana a jeho spokojnosť je hlavným motívom práce prezidenta Ivana Gašparoviča v jeho nadchádzajúcom druhom funkčnom období. Ako povedal na tlačovej besede pri príležitosti dnešnej inaugurácie, týmto cieľom sa bude riadiť aj v spolupráci s politickými stranami. Pred tlačovou besedou sa prezident krátko prihovoril z balkóna Prezidentského paláca občanom, ktorí ho prišli pozdraviť.“

A čo nasledovalo? V mini dave pod inauguračným balkónom bolo aj niekoľko ľudí, v tichosti transparentmi upozorňujúcich na nedodržiavanie ľudských práv v Číne. Od prezidenta žiadali, aby túto otázku otvoril počas tohto týždňovej návštevy prezidenta Číny Hu Jintao u nás. Gašparovič na ich transparenty z balkóna svojho sídla – spisovne – reagoval slovami: "Takí ľudia, ktorí dokážu zdvihnúť nad hlavu papier a nič viac neurobiť, tí nás dneska nemusia zaujímať."

Čo dodať? Možno už len takú „drobnôstku“, že počas návštevy čínskeho prezidenta nepovolilo bratislavské Staré mesto demonštráciu mimovládnym organizáciám, ktoré chceli upozorniť na situáciu v Číne. Okolie prezidentského paláca počas tejto návštevy totiž obsadia ľudia z Gašparovičovej kancelárie a slovenskí Číňania. Za naše dane.

Naša hlava štátu zjavne nemá žiadne bolesti v spánkovej ani v chrbtovej oblasti. Pretože ak by ho bolela hlava za všetkých slovenských občanov a občianky, pýtal by sa spolu s tými, čo nič nerobia, len píšu transparenty, koľko vlastne tisíc mladých ľudí zavraždila čínska polícia na Námestí nebeského pokoja, koľko miliónov prívržencov Falun Gong, koľko odporcov či kritikov komunistického režimu, koľko Tibeťanov, koľko žien, mužov, detí i starých ľudí padlo za obeť politickej svojvôli... koľko...?

Slová o ľudských právach v čase návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku pred prezidentským palácom nezaznejú. Aspoň nie z prezidentových úst. Ale mali by... Aj my sme totiž jeho občania a občianky, aj o nás s obľubou (narcistickou úľubou?) hovorí. A hovorí aj za NAŠE dane, za dane tých, ktorí píšeme transparenty, pretože nás bolí srdce, pozerajúc na obete režimu, s ktorým si vo štvrtok Ivan Gašparovič podá ruku. Za naše dane. Za nás. Za nás? Nie! Za mňa určite nie. Ivan Gašparovič nie je môj prezident.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář