Dane platím riadne
Včera, 12. apríla, sa Bratislavou presúvala skupinka ľudí. Ničím sa nelíšila od bežného strapca turistov a turistiek viac či menej sústredene vnímajúcich výklad svojich sprievodkýň. Pri pozornejšom počúvaní sa však bežné zmenilo v neobvyklé. Aspoň z pohľadu zvonka. Pre účastníčky a účastníkov vlastivednej vychádzky Za teplými ikonami Bratislavy nebola téma vychádzky – „teplá“ história – žiadnou novinkou. Pre mnohých ľudí je však prekvapujúce, že sa o takejto histórii hovorí, a že sa vôbec za históriu považuje.
Termín vychádzky nebol vybraný náhodne a ani sama vychádzka nebola samoúčelná. 12. apríla 1994 zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR Prvé lesbické združenie Museion. Už štyri roky pred ním však odštartovalo dlhokánsky rad aktivít v prospech (práv) LGBTI komunity Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Ganymedes.
Obe združenia – v zmysle svojich stanov – dúfali, že sa im skôr či neskôr podarí aj na Slovensku dosiahnuť zrovnoprávnenie právneho a občianskeho statusu LGBTI ľudí s majoritnou spoločnosťou. Niekde v tomto období sa už aj u nás začalo v bigotných katolíckych kruhoch posmešne hovoriť o homoloby (ďakujem, páči sa mi to).
Ganymedes, Museion, neskôr aj ďalšie organizácie vrátane Iniciatívy Inakosť a kultového Dúhového Pride sa v spolupráci s mnohými ľudskoprávnymi a zelenými organizáciami a niektorými politickými stranami, stali rešpektovanou súčasťou slovenskej a európskej občianskej spoločnosti, či sa to niekomu páči alebo nie.
Združenia sa venovali komunitnej práci (a zábave), pravdivému zviditeľňovaniu života jednotlivcov i celej komunity, zapájali sa – a stále sa zapájajú – do lobingu za ľudské, spoločenské, občianske a právne rešpektovanie LGBTI ľudí.
V roku 2017 napodiv ešte stále hovoríme – ako jedni z posledných v Únii – o životných partnerstvách v budúcom čase. Je hanebné, že dlhodobo vládnuca strana, ktorá sa vyhlasuje za sociálno-demokratickú, už dávno tento právny stav nedala do poriadku. Ešte hanebnejšie je, že sa za jej aktívneho pôsobenia dostalo do ústavy ustanovenie, že manželstvo sa týka iba partnerstiev mužov a žien.
Smer, strana, o ktorej hovorím, ani len nepokračoval v sľúbenom procese prijatia inštitútu registrovaného partnerstva, akokoľvek okliešteného v porovnaní s inštitútom manželstva. Hra na sociálnu demokraciu a zároveň pretláčanie spiatočníckej bigotnej agendy v krajine, ktorá je súčasťou modernej Európskej únie, jednoducho nesedí. A ani v nej nemá čo hľadať.
Dvaja prví muži Ganymedesu, Ivan Požgai a Marián Vojtek, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že sa začala písať teplá história, sa oficiálneho spečatenia svojho sedemnásťročného vzťahu nedočkali. Niežeby sa rozišli; ani jeden z nich už nežije.
Historická vychádzka pripomenula dnešný stav ľudských práv na Slovensku a položila otázku: ešte koľko párov a ich rodín sa nedočká dôstojnosti a spravodlivosti? Ako raz napísal môj drahý priateľ a kolega Ivan Požgai: „P.S. Dane platím riadne a načas.“
