David a Goliáš
30. 5. 2013
Presadzovanie rodovej rovnosti a zmeny v postavení mužov a žien patria k tým sociálnym zmenám, ktoré vyžadujú relatívne dlhý čas. Toľko úvod Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012. S prihliadnutím na vystúpenie poslanca Mariána Kvasničku (KDH) z 28. mája je však výraz „relatívne“ iba slabým odvarom kresťanskodemokratických snov o usporiadaní sveta.
Niežeby to bola „bohvieaká“ nová parlamentná agenda. Predsa však doprajme sluchu slovám pána poslanca, veľmi štedro plateného aj z daní žien. Stojí za to si ich prečítať, aj keď – a to zdôrazňujem – na vlastné riziko: „Ospravedlňujem sa všetkým dámam v sále, nie je ich tu veľa; ani feministický útok na fundamenty maskulinity ma dodnes neprinútil, aby som cikal po sediačky.“
V podobnom intelektuálne žartovnom duchu sa niesol celý viac ako dvadsať minútový prejav pána poslanca. Pri jeho sledovaní sa mi nevdojak do predstáv tisli hromy, blesky z okolia domu slávnej rodiny Addamsovcov. Nad Tatrou sa určite blýskalo.
Ekonomické aspekty dominujú na Slovensku všetkým sociálnym témam. V tomto prípade teda milo prekvapilo, že hoci sa správa o stave rodovej rovnosti venovala predovšetkým prejavom a dopadom hospodárskej krízy na životy žien, mužov a rodín, kresťanskodemokratický poslanec poňal svoje vystúpenie ako hlboký filozofický traktát. Zrejme sa inšpiroval na nedávnom medzinárodnom „evente“ o pohľade katolíckej cirkvi na rodovú rovnosť, ktorý zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska, celibátna poradkyňa pre veci rodinné a sexuálne.
Ťažko povedať, ako súvisí – podľa oficiálnej štatistiky ministerstva práce – vyše dvadsať percentný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien s ďalšou Kvasničkovou perlou (sviniam): „ A nerobím mnoho iných vecí, ktoré oveľa lepšie vykonáva moja manželka. Napríklad nikdy som nebol tehotný, nikdy som nerodil ani nekojil. Jednoducho mi to nejde, lebo ma vždy vyrušoval bojový pokrik Amazoniek a cip-cip emancipušiek, ktoré si obdivuhodnú ženskú intuíciu a senzibilitu často zamieňajú za senzidebilitu." V poriadku, nebazírujme na detailoch. Možno kolega poslanec Štefan Kuffa poradí s vhodnou formou liečby.
Žiaľ, na tomto mieste nie je možné citovať vystúpenie Mariána Kvasničku v plnom znení. Na webovej stránke národnej rady si ho však môžete vychutnať. Možno aj vás zaujme stať o ideológii „kultúry smrti“, ktorú novodobí inkvizítori ťahajú z černokňažníckeho klobúka už pár mesiacov.
Prskajú z neho síru na štátnu finančnú podporu aktivít v oblasti rodovej rovnosti či LGBT tém. Kritizujú pritom pol milióna eur pre ľudskoprávne (čertove) spolky, zabúdajúc na zhruba 22 miliónov eur, ktoré sa pravidelne ujdú katolíckej cirkvi z rozpočtu SR, a na poplatky, ktoré ľudia cirkvi uhrádzajú pri svadbách, krstoch a pohreboch či na od daní oslobodené kostoly a sakrálne budovy i kostolné zbierky.
Do očí bijúci nepomer štátnej podpory pre dve legitímne skupiny populácie pripomína súboj Davida s Goliášom. Ešteže vieme, kto zvíťazil a že história sa zvykne opakovať.
