Dobrý zákon nad zlato
Som v časovej slučke? Alebo už neodlišujem realitu od ilúzií? Stojím na balkóne Moderného slovenského parlamentu, vedľa mňa na celú politiku vyplazuje jazyk môj psík Cicko, pravnuk mojej prvej milovanej fenky Bárky. Je celý po nej. Spokojný, lebo je so mnou. Dolu, v poslaneckých laviciach sa zapálene debatuje. Plno mladých ľudí, gestikulujúcich nad malými, tenučkými noutbukmi. Pospávam, toto už pre mňa nie je, predsa len už mám svoj vek. (A len tak medzi nami, nuda je tu, za Jána, za Anči a za Roba bývalo veselšie v poslaneckých laviciach;)).
Konečne sa hlasuje. A je to tu. Prešlo to. Prešlo to! Požiadavka Dúhovej strany bola prijatá. Nie, nie jednomyseľne, ako vždy boli proti poslanci Strany kresťanskej rodiny, ale ostatní pochopili rozpory v zákonoch, na ktoré už niekoľko volebných období poukazovali dúhoví poslanci. Ale aby som to zostručnila. Parlament konečne prijal zrušenie roky zastaraného ištitútu registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia ako aj ešte staršieho, nefunkčného inštitútu manželstva osôb odlišného pohlavia. Spolu s týmto krokom bude musieť Moderný parlament v ďalšom volebnom období v roku 2032 začať modernizovať aj s tým súvisiace zákony daňové, rodinné, pracovné a mnohé ďalšie.
Dúhová strana už druhé volebné obdobie trpezlivo vysvetľuje verejnosti zbytočnosť zmienených inštitútov. Nie je predsa dôležité, či sme ženský, mužský alebo zmiešaný pár či nepár. Dôležité je, aby sme pred štátom a voči sebe mali všetci občania bez akýchkoľvek rozdielov a podmienok také isté práva a povinnosti, a rovnako aj aby sa štát rovnako choval ku všetkým svojim občanom.
V dnešnej dobe, keď sa všetci môžeme slobodne rozhodnúť, ktorého štátu sa cítime byť občanmi, je pre štát nanajvýš prestížne (a trhové), aby si svojich ľudí hýčkal a hýčkal a hýčkal... Jednoducho si udržal ich priazeň. A dane. Pravdaže, kto chce, môže sa veselo ženiť, vydávať či registrovať aj ďalej. Ale nemusí len preto, aby mal oproti inej skupine obyvateľstva nejaké štátom určené výhody. Môže si vybrať. Na vzťahu so štátom sa nič nezmení. Dobrý právny poriadok a dobrý vzťah túto na pohľad anarchiu musí v pohode zvládnuť. Aj keď to bude náročné, veľmi náročné. No, ale aspoň budú mať poslanci zase čo robiť!
Musela som byť pri tom, pri tejto historickej udalosti v existencii ľudstva. Bola som predsa aj pri prijatí Zákona o životnom partnerstve osôb rovnakého pohlavia, pri prijatí Zákona o adopcii, Zákona o zákaze diskriminácie gejov, lesieb a ich detí, príbuzných, priateľov, zamestnávateľov, psov... a iné úplné haluze. Padám, som v čiernej tme. Asi to už prestáva pôsobiť, asi ma už vypli. Cítim, že mi odopínajú ochranné pásy z rúk. Teraz z nôh.
Človek by si v tej herni virtuálnej reality aj zvykol. Ale už tam nepôjdem. Reálna realita vie byť občas virtuálnejšia ako jej vymyslená trojrozmerná počítačová sestra, a je v nej ešte veľa neurobenej teplej práce. Vrátim sa teda k starému museionskému noutbuku a dotiahnem do konca posledné maličkosti, kým odnesiem prvé číslo (už!) tretieho ročníka tohoto časopisu, časopisu pre lesby a gejov do tlačiarne. Je načase... Onedlho budú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rokovať o “našom” zákone a chcem im, ale hlavne vám, našim čitateľom, priniesť opäť zopár teplých slov z teplého sveta reálneho dneška.
