Jdi na obsah Jdi na menu
 


Dúhový Biely dom

2. 7. 2015

Biely dom po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA, že manželstvo je právom všetkých ľudí, teda aj tých neheterosexuálnych, dal jeho nájomník vysvietiť na dúhovo. Naživo i na sociálnych sieťach. Dvadsaťšesť miliónov ľudí na Facebooku urobilo to isté. Medzi nimi aj slovenská verejná ochrankyňa práv.

Smer nie. Sieť nie. OĽaNO nie. KDH nie. Most-Híd nie. SMK nie. SNS nie. Podľa prieskumov verejnej mienky sa do parlamentu v ďalšom volebnom období dostanú práve tieto strany. Zlá správa pre Slovensko. Horšia je už iba tá o neexistencii zmysluplnej alternatívy, ale to som odbočila.

Súdiac podľa účasti na februárovom referende však súdružky a súdruhovia i bratia a sestry v Kristu niekde urobili chybu. Pomer podporovateľov teplých manželstiev či životných partnerstiev a ich odporcov je celkom určite iný, ako opakovane naznačujú volebné prieskumy.

Je namieste pýtať sa, kde sú politici a političky, ktorých už štvrťstoročie volí nemalá teplá komunita s cieľom konečne postaviť svoj život na roveň heterosexuálnej forme života. Kde sú, keď sa ich voliči a voličky pýtajú, prečo jedni „áno“ a druhí „nie“, keď povinnosti máme všetci rovnaké?

Je tak absurdné považovať sexuálnu orientáciu za štátotvorný prvok, až človeku ostáva rozum stáť, že to niekto vôbec môže brať vážne! Naozaj v parlamente nikomu nevadí, že sám seba degraduje iba na sexuálnu bytosť, keď sexualite priraďuje taký zásadný význam, že kvôli nej treba meniť ústavu, nezmyselne míňať verejné zdroje a z ľudí vyrábať podľudí?

Devalvovať hodnoty zastupiteľskej demokracie, to národnej rade ide ako jedna z mála vecí naozaj dobre, a to nezávisle od jej aktuálneho politického mimikry. Pracovať v neprospech časti „vlastného“ obyvateľstva, pokiaľ ide o prístup k manželstvu a k ochrane každej rodiny bez výnimky, znamená pracovať proti láske, proti úcte k rodine, proti dôstojnosti a spravodlivosti. To sme tu už mali a nedopadlo to dobre. Akoby sme stratili pamäť. Nerozumiem.

O to cennejší je otvorený postoj ombudsmanky Jany Dubovcovej, ktorá čelí tejto nepriateľskej vlne v ústavných vodách takmer osamotene. Jedného dňa budú historické pramene zmieňovať jej Úrad verejnej ochrankyne práv ako prvú ústavnú inštitúciu, ktorá do dôsledkov pochopila koncept univerzálnosti ľudských práv a jeho uplatňovania v realite každodenného života nielen de facto, ale aj de iure.

K svojej dúhovej fotografii na Facebooku Jana Dubovcová pripísala: „Podporujem a vítam aktivity, ktoré pripomínajú, že základné právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života a právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života patrí každému človeku a tiež, že každá rodina, bez ohľadu na jej zloženie podľa pohlavia požíva rovnakú ochranu a uznanie zo strany štátu a spoločnosti. Preto podporujem aj platformu Životné partnerstvo.“

Škoda, že to nie je pani ombudsmanka, kto sedí v našom „bielom dome“. Ľudské práva u nás potrebujú pochopenie a podporu konečne už aj z najvyšších miest. Ale čo nie je, môže byť; niekde treba začať...