Dvere do minulosti
Ak trpezlivo pátrate na internete, nájdete roztrúsené drobné správy o postojoch slovenských politických predstaviteľov k vyčíňaniu banskobystrického župana. Ak ale dúfate v inštitucionálne stanoviská, ktoré by odsudzovali autoritárske správanie „bývalého“ extrémistu v mocenskej funkcii, dúfate márne.
Dokonca aj slovenský premiér sa niekoľkokrát čiastkovo vyjadroval k županovým činom. Vo februári na výjazdovom rokovaní vlády v Banskej Bystrici nahlas rozmýšľal o tom, že by Banskobystrický samosprávny kraj vedený Mariánom Kotlebom mohol prísť o právomoci rozdeľovať eurofondy. Nestalo sa.
V auguste 2015 počas osláv SNP sa premiér nechal počuť, že vyvesenie čiernych zástav na budovu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja považuje za ponižujúce a zahanbujúce. „Verím, že slovenská verejnosť bude na túto podlosť, ktorá sa stala v Banskej Bystrici, primeraným spôsobom reagovať." Kto je slovenská verejnosť a ako by mala reagovať, sme sa nedozvedeli. Smer však už ďalej nekonal; zástavy z budovy fyzicky zvesil vysokoškolský učiteľ a aktivista Edo Chmelár, Ľudovít Kaník kvôli nim podal trestné oznámenie.
Podobne ako Robert Fico ďalej „neriešil“ eurofondy a čierne zástavy, nedotiahol ani svoje „vyhrážky“ o sprísnení podmienok konania verejných zhromaždení, ktoré adresoval organizátorom protiimigrantských demonštrácií po júnových násilnostiach v Bratislave. Čo bude ďalej a bude vôbec niečo, pán premiér?
K najviditeľnejším odporcom župana z partizánskeho kraja dnes patrí opozičný poslanec Martin Poliačik. Ide mu nielen, ale predovšetkým o zvrátenie rozhodnutí, ktorými Kotleba ohrozuje existenciu stredných škôl a fungovanie kultúrnych inštitúcií. Medzi Kotlebovými „ad hoc“ kritikmi sa nájdu aj ďalší politici a političky, ale sú to iba osamelé hlasy volajúce v púšti.
Stopka spolufinancovaniu už schválených europrojektov pre školy v kraji, nepovolenie otvoriť v niektorých z nich nové triedy, nepodpísanie už schválených grantov Divadlu Štúdio tanca a Bábkovému divadlu na Rázcestí, čierne zástavy na budove župy počas osláv SNP. Na druhej strane medzinárodné blamáže, domáce odsúdenie županových rozhodnutí občianskou spoločnosťou a kultúrnou obcou, podpora dotknutých divadiel napríklad zo strany SND či divadla Astorka.
Našťastie v tomto článku nemám dosť miesta na zverejnenie všetkých, čo otvorene podporujú inštitúcie, ktorým banskobystrický župan premyslene škodí. Neplatí to však o oficiálnych stanoviskách vlády, parlamentu a jednotlivých politických strán, ktoré sa podieľajú na štátnej moci.
Potrebuje štátny aparát viac, ako „len“ nepriateľský postoj k menšinám, cenzúru kultúry a likvidáciu škôl, aby pochopil, kam a s akými ambíciami smeruje Kotleba a jeho strana? Následky môžu byť desivé. Vláda i národná rada musia okamžite konať. Na začiatok postačí aspoň verejnosti určené a jasne deklarované nie fašizmu, ktorý sa opätovne derie do popredia slovenskej politiky. V opačnom prípade mu samy otvárajú dvere. Chcem veriť, že to nie je zámer.
