Fábry píse Lipšicovi
Niet dymu bez ohňa
Vážený pán Lipšic,
už dávno som Vám nepísala. Priznávam sa, pomaly na Vás zabúdam, ale nemajte obavy, mám Vás naďalej aspoň v pasívnom zornom poli a váš najnovší príspevok k téme multikulturalizmu považujem za komentovanie hodný. Napriek tomu, že som Vám prorokovala už dávno premiérsku stoličku, naďalej Vás – aj bez nej – považujem za významného hráča (protihráča) na slovenskej politickej a občianskej tráve. Ihrisko sa nemení, len na trestnej lavičke sedí vždy niekto iný. Vy teraz opäť beháte v poli. Zapli ste si gombík na košeli, opäť nosíte kravatu. A zapli ste si gramofón. Aspoň na diaľku to tak vyzerá...
Začína sa nový školský rok a pri tejto príležitosti bude určite zmysluplné zopakovať si učivo k danej téme. Podľa Wikipedie je multikulturalizmus myšlienkový a politický smer, ktorý zastáva stanovisko, že v demokratickom štáte môžu spoločne žiť nielen jednotlivci, ale aj skupiny s rôznou kultúrou, pričom sa zdôrazňuje prospešnosť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť a štát. Ako vieme, multikultuarlizmus je živý predovšetkým v krajinách, ktorých obyvatelia a obyvateľky pochádzajú z rozdielneho kultúrneho prostredia a v niektorých z nich sa uplatňuje aj ako konkrétna politika štátu. Cieľom je politicky zjednotiť všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu či presvedčenie, a to tak, že si pokiaľ možno zachovajú svoje kultúrne odlišnosti. Vychádza z toho, že multikulturalizmus sa dá chápať aj ako protiklad k nacionalizmu. Toľko k pojmom.
A teraz k praxi. Opakovanie je matka múdrosti a zároveň slúži ako prevencia a poučenie z minulosti. Siahnime teda ešte po slovách najsilnejšej ženy dnešnej európskej politiky Angely Merkelovej, šéfky nemeckých kresťanských demokratov. Tá už v roku 2004, teda ešte skôr ako sa stala kancelárkou, vyhlásila: „Myšlienka multikultúrnej spoločnosti sa nemôže presadiť. Už od počiatku je odsúdená na zánik. Multikulturalizmus nie je integrácia.“ V októbri 2010 už z kresla šéfky krajiny, v ktorej žije najväčšia populácia cudzincov z celej EÚ s počtom takmer 7 miliónov imigrantov, predovšetkým Turkov, dokonca pritvrdila: „Multikulturalizmus v Nemecku stroskotal.“ Podľa nej je potrebné migrantov nielen podporovať, ale od nich žiadať aj splnenie určitých požiadaviek; zároveň však vyzvala Nemcov, že musia akceptovať islam a moslimov ako súčasť krajiny (Reuters).
A teraz Vaše slová z tohto týždňa: "Projekt multikulturalizmu zlyhal. Podmienkou migrácie musí byť plná integrácia a akceptovanie kultúry a tradícií Slovenska." Na tlačovej besede po rokovaní vlády, na ktorom ste spolu s partnermi prijali návrh migračnej politiky s výhľadom do roku 2020 ste sa nechali počuť, že chcete na Slovensko prilákať kvalifikovaných pracovníkov. Slovensko ich podľa Vás potrebuje, očakáva sa však od nich, že sa integrujú do slovenskej spoločnosti. Naši hostia, to ako legálni migranti, sa u nás ako hostia musia správať, inak adiós, amigos.
Poučiť sa a vyhnúť sa tak problémom najmä v podobe nepokojov, ktoré multikultúrnejšie krajiny ako my riešia s druhou a treťou prisťahovaleckou generáciu, to je cieľom Daniela Lipšica – rovnako ako jeho ideologickej súputníčky a predrečníčky Angely Merkelovej. A je to vzhľadom na ich štátnickú zodpovednosť za „svoje“ obyvateľstvo snaha viac ako pochopiteľná. Otázka je, ako na to. Kto by poznal odpoveď, mohol by ašpirovať na Nobelovu cenu za prínos k zvyšovaniu kvality života jednotlivcov i skupín vo svete.
Všimli ste, pán Lipšic? Niečo, čo Európa považovala za moderný, pre ľudské a občianske práva, vhodný koncept, sa začína sýtiť negatívnou pachuťou obojstranného odporu – majority proti minoritám a minorít proti majorite, pretože sa pojem multikulturalizmu začína vnímať iba v súvislostiach s moslimami (v Európe) a s Rómami (u nás). Svedčia o tom aj Vaše slová ako šéfa rezortu vnútra: „Je neprijateľné, aby si migranti vytvárali vlastné paralelné komunity s alternatívnymi pravidlami. Máme dosť segregovaných osád na to, aby sme potrebovali vytvárať nové segregované komunity."
Pripomeňme si na tomto mieste programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej z júla 2010: „Vláda SR bude skvalitňovať mechanizmy riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dôrazom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v týchto oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov EÚ. Slovenská republika sa bude zapájať v rámci rozdeľovania bremena migrácie do presídľovacieho procesu, prijímať migrantov z krajín Európskej únie zaťažených veľkým náporom migrantov, resp. z krajín, v prípade ktorých bolo na úrovni EÚ dohodnuté poskytnutie humanitnej pomoci na základe princípu solidarity.“
Mimochodom, slovo multikuluralizmus som v programovom vyhlásení nenašla, reč bola iba o multilaterálnych organizáciách, multiplikačných účinkoch, integrácii či segregácii. Téme sa ale venuje: „V záujme naplnenia tejto úlohy a v záujme zvýšenia sociálnej súdržnosti spoločnosti vláda SR vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín vrátane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávania vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov.“
V tomto smere sa nielen Slovensko dostáva do zložitej situácie. Na jednej strane chce byť moderným členským štátom Európskej únie, ktorý si cení hodnoty multikultúrneho spolunažívania, na strane druhej je citeľná výrazná snaha o zachovanie si vlastnej identity zo strachu z „prevalcovania“ nepokojmi zmietaného iného ako domáceho (čítaj bieleho) obyvateľstva. Podľa Vás, pán Lipšic, stojí veľká úloha pred všetkými rezortmi, ale najmä pred ministerstvom práce. To má vytipovať profesie a kvalifikácie, ktoré sú na slovenskom pracovnom trhu potrebné a ktoré by mohli prilákať investorov aj kvalifikovaných ľudí zo zahraničia.
Nepokoje v Anglicku či Nemecku, ale najmä tragédia v Nórsku ukázala, že diskusia o funkčnej, vzájomne prospešnej a prijateľnej podobe koexistencie viacerých kultúr na jednom území, v jednej krajine, je viac ako potrebná. Mali by sme si však uvedomiť, že multikulturalizmus nie je synonymom slov Utoja, Turci, getá či osady. Je (či mal by byť) predovšetkým synonymom vzájomnej ústretovosti, pomoci a všestranného vzájomného obohacovania sa. Nezabúdajme na to v tejto diskusii. A začať by sme mohli napríklad pri doštudovaní si obsahu slov ako kultúra, kultúrnosť, kultivovanosť, ľudskosť. Nech sa volá spolunažívanie rozmanitých kultúr akokoľvek, tieto pojmy by mali ostať podstatou (nielen) prisťahovaleckej politiky a postojov – akceptovateľnou a akceptovanou všetkými zúčastnenými stranami. Inak by sme mohli spolu s ministerstvom práce vyhlásiť tendre na nové obyvateľstvo a neprihliadať na to, že ľudí z domovov vyháňajú predovšetkým vojny, chudoba, diktatúry, živelné pohromy a hladomory. Nie je to preto, že by ľudia nevedeli, čo od dobroty. Myslite na to pri tom tipovaní profesií a kvalifikácií, pán Lipšic.
