Jdi na obsah Jdi na menu
 


Fábry píše Sulíkovi

7. 10. 2011

Kto priveľa počíta, je v nebezpečí, že sa prepočíta.
Theodore Fontane

Vážený pán Sulík,

je až prekvapujúce, že Vám píšem až teraz. Plánovala som Vám napísať ešte pred voľbami, neskôr aj po voľbách, ale zdá sa – ako sa píše v biblii – že má všetko svoj čas. Aj list pre Vás. Sledujúc Váš principiálny súboj o Európsky mechanizmus pre stabilitu, ľudovo zvaný aj euroval 2, a odhliadnuc od všakovakých relevantných ekonomických faktorov, nedá mi nepridať zopár všeobecne známych a ešte všeobecnejšie platných poznámok:

Pán Sulík, ak by sme boli krajinou

-         kde sa dá veriť a spoľahnúť sa na právny a súdny systém;

-         kde by človek nemal obavy dať sa liečiť zdravotníctvom na slovenský spôsob, v ktorom začínajú preberať úlohu lídra peniaze nad ľudským životom a jeho dôstojnosťou už nielen skryto, ale aj verejne;

-         kde by nevybuchovali autá s ľuďmi pár metrov od škôl s policajným komentárom, že by bolo efektívne, keby sa mafiáni vyvraždili medzi sebou (ako keby sme naše dane odvádzali mafiánom – aj keď, čo je neviditeľné, neznamená, že to neexistuje; to len tak na okraj);

-         kde by bola práca a odmena za ňu podmienená pracovným výkonom, nie farbou pokožky, vekom či rodom, prípadne zdravotným stavom atp. (viď antidiskriminačný zákon alebo chodby úradov práce);

-         kde by zelené plochy neustupovali za hlasitej podpory tých (samo)správnych mocných developerským skleneným práčkam peňazí;

-         kde by občianske petície boli skutočným hlasom, vypočutým bez použitia smetného koša tam, kam riešenie daného problému petície smeruje; 

-         kde by študenti mali istotu, že doštudujú na rovnakej fakulte, na ktorej začali študovať

-         kde by rady vlády neboli len drahé panské huncútstva na zalepenie európskych okuliarov, ale by aj reálne a efektívne využívali potenciál v nich ukrytý v podobe odborníkov a odborníčok v jednotlivých občianskych témach;

-         kde by sa neprekrývala potreba práva na slobodu prejavu a zhromažďovania s právami na „slobodu“ nenávistného prejavu a agresívneho zhromažďovania sa s cieľom „konečného riešenia“;

-         kde by sociálna solidárnosť a podpora nepodliehala predsudkom, namočených do populistickej vatičky hnedej farby;

-         kde by múdrosť kríža ostávala v srdciach ľudí, ktorí si ho vybrali za svoju životnú cestu, nie sa mocensky drala do právneho poriadku svetského štátu a zasahovala do životov všetkých ľudí, aj tých, ktorí si zvolili žiť iný kríž;

-         kde hajlujúci herec odchádza zo súdu iba s nálepkou výtržníka a hajlujúci politik, prípadne vrah či zlodej, rozhodujú priamo z parlamentnej lavice o životoch slušných ľudí;

-         kde by všetky minority nemuseli neustále dookola obhajovať svoju existenciu a pripomínať, že úroveň krajiny je hodnotená podľa toho, ako sa vie postarať o svoje menšiny a o ľudí, odkázaných z akéhokoľvek dôvodu na štátne záchranné siete;

-         kde by ľuďom ako sú rodičia Róberta Remiáša matrix doprial právo na došetrenie vraždy svojho syna a na potrestanie jeho vrahov;

-         kde by najvyšší súdny predstaviteľ nebol (dôvodne) podozrivý z koketovania a ďalších, o niečo nebezpečnejších praktík, s mafiánmi; 

-         kde by sa učitelia nemuseli klaňať pred mocou rodičov svojich žiakov a o autách, na ktorých jazdia stredoškolské deti, popri nakupovaní v Lídli nemuseli iba snívať; 

-         kde by psy a mačky neboli takmer na každom metri tejto krajiny vystavené svojvoľnej možnosti naplnenia vražedných zvrátených chúťok akýchsi akože-poľovníkov;

-         kde by si veda nemusela zbytočne olizovať vysmädnuté pery a zároveň sa nimi usmievať na tých, ktorí výdobytky vedy a najmodernejšie technológie najradšej využívajú z platov tých druhých;

-         kde by politické špičky stáli principiálne za hodnotami, ktoré síce sľubujú presadzovať, ale zatiaľ presadzujú iba pragmatický smiech nad večnou a naivnou nepoučiteľnosťou nás, voliaceho davu;

-         kde by s každými ďalšími a ďalšími voľbami neplatilo zas a znova to isté: je po voľbách, zvyknite si...

Vážený pán Sulík, ak by sme boli krajinou

-         kde by...

-         kde by...

-         kde by,

mohli by sme byť – možno – všetci spoločne euroskeptickými pasažiermi na jednej serióznej samostatnej stabilnej lodi s posádkou dôverujúcou svojmu kapitánovi či kapitánke. Mohli by sme všetci a všetky svorne ohovárať „nezodpovedné“ Grécko a šikanu bruselskej byrokracie – a Vám by sme mohli zobkať z ruky Váš principiálny postoj.

Je to zvláštne. Akoby Vám nedoklepávalo, že ani cent pre euroval dnes môže zajtra znamenať ani cent pre Slovensko. A že by ten cent jedného dňa mohlo Slovensko potrebovať ako ten povestný tvrdohlavý kráľ soľ pre svoju krajinu, o tom by sme mohli dlho diskutovať – možno rovnako dlho ako o princípoch a hodnotách, ktoré únia zastáva a Slovensko za nimi zaostáva, o dôvere v podstate elitného klubu (EÚ) v podporu a solidaritu svojho člena (SR) ani nehovoriac.

Vážený pán Sulík, napadá mi neodbytná otázka, kde bola Vaša principiálnosť v roku 2010, keď vznikala vláda Ivety Radičovej a vy ste jednu po druhej hádzali za hlavu hodnoty, pre ktoré Vás do parlamentu poslala istá časť Vašich voličov a voličiek? Nesedela náhodou nedočkavo na jednej z vládnych stoličiek a nenašepkávala Vám, že teraz alebo – do opozície? Po pravde povedané (a s pragmatickým prídychom, ktorému budete viac rozumieť), ja osobne som radšej súčasťou principiálnej, hoci byrokraticky prebujnenej Únie, ako principiálne najmúdrejšieho medzi múdrymi Slovenska bez chrbtovej kosti. A mimochodom, akože sa to volá Vaša strana?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář