Fackovacia listina
Platí, a to nielen vo fyzike, že akcia vyvoláva reakciu. Zjednodušene povedané, ak pôsobí prvé teleso na druhé, pôsobí aj druhé na prvé. Zákon akcie a reakcie funguje aj pri mnohých, takzvane kontroverzných témach. Téma ľudských práv k nim, napodiv, patrí tiež.
Otázka za milión znie, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? Ľudskoprávny tlak na xenofóbnu spoločnosť alebo tlak xenofóbnej spoločnosti na ľudské práva? Nech je odpoveď na odvekú otázku akákoľvek, realitou je, že ľudskoprávnym aktivistkám a aktivistom sa darí udržiavať miestne nenávistné skupinky v pozore, pretože ich tlak sa stupňuje, stáva sa strategickejším, pôsobí naraz na viacerých frontoch. Jednoducho, vykazuje všetky znaky bežnej marketingovej kampane. Navyše dosť nudnej. Téma otrepaná, prostriedky ešte viac.
Vždy, keď ľudia nemajú čo jesť, niekto z mocných im namiesto seba podhodí fackovacieho panáka, a čuduj sa svete, ono to stále funguje. Menej empatické tvory sa radi ujmú aspoň hier, keď už na chleba nie je. A ako inak, najľahšie sa fackujú tí najzraniteľnejší. Spolu s Rómami sú na fackovacej listine aj ženy, hoci tie tvoria zrejme (početne) najsilnejšiu väčšinu u nás. No a v neposlednom rade sú na rane aj LGBT ľudia.
Na tomto poli najaktívnejšia katolícka cirkev už desaťročia zvádza džihád za čistotu slovenského ľudu bez nemravných „buzíkov“ a bez nebezpečných - čítaj mysliacich - žien feministiek (pričom pojem feministka sa v tomto prípade používa ako hrubá nadávka).
Ku xenofóbnym tančekom katolíckej cirkvi sa do kola pridávajú aj ideologicky pridružené organizácie. Od dobromyseľných liečiteľov homosexuality a ďalších gender „ochorení“ cez zástupy „slušných“ hejslovákov až po otvorených neonacistov. K nim sa čerstvo pridala aj protikorupčná investigatívna úderka, známa na sociálnych sieťach pod skratkou GINN. K jeho ostatnej aktivite je gin vskutku potrebný.
Najnovšou témou GINNu sú totiž utajovaní homosexuáli v politike. Z jeho zábavno-konšpiračného letáčiku sa dozvedáme: „Sú všade okolo nás; ich starostlivo utajovaná orientácia a vytváranie tajností môže spôsobovať, že raz budú alebo už boli vydieraní, preto len pravda, ktorú mnohí pred verejnosťou roky skrývajú, ich môže oslobodiť.“
Paradoxne, hoci ide o výsostne intímnu sféru, aj ja ako seniorka LGBT aktivizmu by som privítala, keby LGBT politici a političky o sebe prehovorili. Je fakt, že ani heterosexuáli nejdú s pravdou o svojej heterosexuálnej identite bežne na bubon; u LGBT politikov by sa to preto dalo chápať ako "dočasné vyrovnávacie opatrenie" na podporu očisty spoločnosti od homofóbie a hlupáctva.
Svätým grálom LGBT aktivizmu je dosiahnuť taký stupeň vyspelosti spoločnosti, kedy by bolo ľudsky i právne v poriadku byť hetero- aj LGBT. Od toho je ale Slovensko stále na míle ďaleko. Panuje tu odôvodnený strach ísť s kožou na trh, nie je sa teda čo čudovať ani politikom, ak nie sú ochotní nastaviť líce fackám všetkého druhu. Hoci, najviac by pomohlo, ak by bludný kruh mlčania prerušili práve oni. A to nielen kvôli vydierateľnosti.
