Frustračná tolerancia
26. 1. 2012
Kvalita spoločnosti sa dá hodnotiť aj podľa toho, ako je schopná sa postarať o tých, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu potrebujú. Už v tomto bode sa tu, v krajinke medzi Tatrami a Dunajom, môžeme začať zvíjať hysterickým smiechom. Chudoba si sama môže za svoju chudobu, lebo sa jej nechce makať. To je jasné. Práca sa predsa voľne váľa po zemi. Stačí sa po ňu zohnúť.
Stačí len pristaviť niekoho z neprehľadnej masy náborárov. Kto nechce, nerobí. Kto chce, o seba a svoju rodinu sa postará. Lebo maká. Preto je to s neopodstatnenou pomocou rôznym pahltným skupinám také jednoduché. Rómom sa totiž robiť nechce. Ich deťom sa nechce učiť ani sa odvšiviť. Ženy na materskej sa iba bavkajú s batoľaťom a ponožkami, užívajú si voľné dni niekoľkomesačnej dovolenky, veľa im netreba. O starých ľudí a ľudí so zdravotnými znevýhodneniami sa postará rodina, ktorá si nahonobila za boľševika byt v paneláku, pozemok v záhradkárskej kolónii a za Mečiara knižku kupónovej privatizácie. Navyše, čo už starí a chorí potrebujú? Aj tak len sedia pri televízore a nepodieľajú sa na tvorbe hrubého domáceho produktu. Minú menej energie, jesť im toľko netreba. Navyše pri tom sedavom spôsobe života len nezdravo priberajú a potom ešte pýtajú na lieky. Zo spoločnej kasy, ktorá ani pracujúcim vo vláde nestačí! Národu a národnej rade je to jasné. Šetriť treba a láska i vzduch sú zadarmo (zatiaľ!).
Stačí len pristaviť niekoho z neprehľadnej masy náborárov. Kto nechce, nerobí. Kto chce, o seba a svoju rodinu sa postará. Lebo maká. Preto je to s neopodstatnenou pomocou rôznym pahltným skupinám také jednoduché. Rómom sa totiž robiť nechce. Ich deťom sa nechce učiť ani sa odvšiviť. Ženy na materskej sa iba bavkajú s batoľaťom a ponožkami, užívajú si voľné dni niekoľkomesačnej dovolenky, veľa im netreba. O starých ľudí a ľudí so zdravotnými znevýhodneniami sa postará rodina, ktorá si nahonobila za boľševika byt v paneláku, pozemok v záhradkárskej kolónii a za Mečiara knižku kupónovej privatizácie. Navyše, čo už starí a chorí potrebujú? Aj tak len sedia pri televízore a nepodieľajú sa na tvorbe hrubého domáceho produktu. Minú menej energie, jesť im toľko netreba. Navyše pri tom sedavom spôsobe života len nezdravo priberajú a potom ešte pýtajú na lieky. Zo spoločnej kasy, ktorá ani pracujúcim vo vláde nestačí! Národu a národnej rade je to jasné. Šetriť treba a láska i vzduch sú zadarmo (zatiaľ!).
Ak tento empaticko-solidárny prístup pretavíme aj do praktík privátneho sektora, priblížime sa ideálu prešťastnej neoliberálnej spoločnosti mihnutím čarovného prútika. Podoba prútika a bejzbalovej pálky čisto náhodná. Kam len oko na pracovných pohovoroch (a predvolebných bilbordoch) dohliadne, nikto v duchu lásky k blížnemu a zásad nediskrimimácie nehľadí na farbu pleti. Nie. Ani na pohlavie nie. A na vek už vôbec nie. To iba náhodou sa medzi vyvolenými vyskytuje najmä biela zdravá omladina v kravate. Prípadne tam, kde netreba pracovať hlavou, sa do biznisu (a politiky) hodí aj krátka sukňa a dlhé nechty. Ideálne v kombinácii so sexi vzhľadom bezdetnej tanečnice pri tyči, nekonfliktnou ústretovosťou letušky, tridsaťročnou praxou v administratíve a serióznou usadenosťou ex ministerky sociálnych vecí. Ale to nebudeme písať do inzerátu; chceme mať pokoj od európskych byrokratov. Alebo už ani to neplatí? Už sa ani netreba aspoň hrať na pravidlá?
A tento (inzerát) poznáte? Pozor, určený výhradne osobám so zmyslom pre humor a zdravým tlakom! Hľadá sa „office manager – recepčná“. Vzdelanie uchádzača/uchádzačky (rod sa dozviete neskôr) má byť ekonomické, humanitné a IT. Aktívne jazykové znalosti stačia len v dvoch jazykoch – v anglickom a španielskom; mierna pokročilosť je vyžadovaná iba v ruštine a portugalčine. Počítačové skúsenosti ale musia byť vyslovene pokročilé. Ďalej citujem: „Hľadáme ženu, ideálne vo veku 20 – 30 rokov. Základy spracovávania a evidencie písomností podmienkou. Príjemné vystupovanie. Vysoká frustračná tolerancia.“ A to všetko za päťstovku. Ako štát, tak privát. Posledný, prosím, zhasnite, šetriť treba!
