Jdi na obsah Jdi na menu
 


Hádam nie je neskoro

17. 3. 2016

Tak sa nám tá nová parlamentná štvorročnica pekne začína. Divadelné predstavenie v Brezne, ktoré si ku Dňu učiteľov na 14. marec (deň vzniku slováštátu) objednal banskobystrický župan Marian Kotleba, on sám ešte počas predstavenia – údajne pre vulgarizmy – prikázal ukončiť. A v duchu hlášky z filmu Pacho, hybský zbojník „tu je bičík, Vaša milosť, len smelo do toho,“ sa predstavenie naozaj skončilo predčasne.

Už iba tí opatrnejší častujú vodcu Ľudovej strany Naše Slovensko nepresným výrazom extrémista. Pritom žijeme dobu, kedy potrebujeme presne pomenovať nielen stav, v ktorom sa Slovensko nachádza, ale aj zmýšľanie ľudí, ktorí ho formujú. Ak sa bavíme o osobe župana z Banskej Bystrice a zároveň poslanca národnej rady, zrejme sa všetci (vrátane neho) zhodneme minimálne na tom, že to nie politik naklonený demokratickému právnemu štátu.

V tom prípade je jasné, že už nestačí iba zbystriť pozornosť, nazvať ho pravým menom a vymedziť sa voči nemu, ale aj demaskovať podobne zmýšľajúcich ľudí v ostatných parlamentných stranách a začať konečne používať nástroje, ktoré má slovenský právny systém na to, aby si zabezpečil vlastné prežitie.

Je totiž ľahko možné, že ak necháme Mariana Kotlebu voľne zasahovať do kultúry, umenia či (ne)prideľovania už schválených peňazí, časom sa z pozície moci prejaví aj v iných sférach verejného života. A čo je horšie, vyšleme signál tým, pre ktorých je už Kotleba v obleku príliš systémový a málo radikálny (jednoducho zradca), že je rad na nich, aby začali beztrestne pochodovať Slovenskom.

Kolíska Mariana Kotlebu, Slovenská pospolitosť, oslávila nedávne výročie vzniku slovenského vojnového štátu klasicky – pri hrobe Jozefa Tisa. Ich súznenie s katolíckym klerikom z Trnávky však spevom hejslovenských šlágrov podporili aj dvaja noví poslanci a jedna poslankyňa NR SR. A to už je na pováženie. Denníku N, ktorý ich tam „načapal“, vysvetľovali, že nie sú historici a nevedia, ako to vtedy naozaj bolo. Asi teda vedia, ako to nebolo, usudzujem z ich pietneho postávania nad hrobom vojnového zločinca.

Takže si to zhrňme. Marián Kotleba demokratickou cestou vstúpil na pôdu demokratického systému, aby mohol slobodne užívať demokratické nástroje na nedemokratické účely. Zrušené predstavenia, festivaly či dotácie divadlám sú mi svedkami, že takéto praktiky tu už kedysi boli. Takže pozor, aby neskôr jeho radikálnejší nasledovníci neoprášili aj vagóny, ktorým sa vtedy hovorilo dobytčáky.

Na záver si preto kladiem už po tisíci raz otázku, načo sú nám zákony, ktoré takéto konania môžu riešiť, ale neriešia. Je načase spojazdniť tú časť trestného zákona, ktorá pojednáva o potláčaní práv a slobôd ľudí. A je tiež načase spustiť nástroje, ktoré budú popularitu myšlienok fašizmu znižovať, nie im pridávať na atraktivite. Samozrejme, reč je o zastavení ideologickej polarizácie spoločnosti a o skutočnej podpore zamestnanosti, vzdelávania a stierania sociálnych a ekonomických rozdielov medzi ľuďmi i regiónmi. Inej cesty niet.