Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Chodím životom, rozhliadam sa okolo seba – a poviem vám, tradičná rodina je podľa mňa čistý mýtus. Dokonca aj tradícia je akýmsi mýtickým zvieratkom z vesmíru. Nie, nebite ma, nenastavím druhé líce a po vami hodených kameňoch ja hodím smerom k vám riadne tvrdým chlebom (ale len slovne, nemajte strach; nielen hrubá sila má moc). Ale v poriadku – len tak skusmo, aby som netvrdila akési nezmysly – čo je to tradícia? Vieme ju definovať?

Tradícia je, keď... až potiaľto by som to vedela, takže odpusťte, pomôžem si radšej akademickým slovníkom cudzích slov. Ten hovorí: „Tradícia je súhrn spoločenských, kultúrnych a i. ustálených zvykov, obyčajov, pravidiel a pod. zachovávaných pokoleniami, názorov a myšlienok prenášaných z generácie na generáciu; ustálený, spravidla zdedený zvyk, spôsob, obyčaj.“

Aha! Tak potom áno. Teraz už rozumiem. U nás skutočne jestvujú tradičné rodiny. Tradične sú v nich bité a týrané (najmä) ženy a deti, tradične žena podriaďuje svoje túžby (vrátane pracovných) mužovi, tradične žena, občas aj deti, vláčia nákupy (a pivo), tradične večne svieža a vždy pripravená žena stojí pri sporáku, zatiaľ čo uťahaný chlap fandí futbalistom z dolného Texasu, občas volajúc do kuchyne, nech mu niekto (kto asi?) ihneď nájde diaľkové, lebo je tá bedňa zasa potichu. Tradične žena ostáva doma s chorými členmi domácnosti, v noci k nim vstáva a ráno sa s ňou ani kredenc nebaví, keďže pán domu (a tvorstva) sa pri manželkinom necitlivom ponocovaní zle vyspal. Tradične žena netuší, čo so spoločnými peniazmi podniká muž, ona ale musí z nákupu vyargumentovať každý cent, ktorý nepadol na futbal, pivo a tlačenku. Janko vyrástol? V poriadku, aj o rok vyrastie, zatiaľ v tých teplákoch vydrží.

Tradične otec rodiny zahuláka: chlapčisko si vymýšľa sprostosti, veď ja mu toho Ďura z hlavy vytlčiem, čo si myslí, čo za spoločný život? Čo? Aká láska? Takú ti jednu... Dvaja chlapi, somári sprostí sú to. Ako môžu dvaja chlapi spolu onééé... boha jeho. A ešte decko by chceli, to tak! Bude z neho taký istý buzerant ako ten, ako sa to volá ten štýlista či čo to je. Nech sa mi na oči neukazuje, veď čo povedia horní susedia a pán farár? Aj keď baby, nóóó, to je iné, to je inééé (zasnený pohľad do posteľových diaľav).

Ozaj, pivo mi došlo, U starého vola ešte stihneš kúpiť, má otvorené do desiatej! Preháňam? Poviem vám, veľmi v to dúfam...