Jdi na obsah Jdi na menu
 


Hon na psychopatov

31. 1. 2013

"Chcela by som varovať Bratislavu; včera večer priamo na Železnej studničke bola zastrelená naša psia kamarátka. Trochu sa zabehla – príliš natešená z vychádzky; panička na psa volala, ale odpoveďou jej bol výstrel. Stalo sa to kus od parkoviska na lesnej ceste pred Mlynom Klepáč, takže fakt v srdci areálu. Jediná veľmi presná rana, v tele päť brokov. Sučka ešte pár desiatok metrov bežala k majiteľke (čo vieme podľa krvavých stôp na chodníku), ale zasiahlo jej to pečeň a nebolo pomoci, ostala ležať mŕtva na chodníku. A tak ju našla majiteľka. Vidina dopadnutia páchateľa prakticky žiadna, tak aspoň toto varovanie." Sociálna sieť Facebook pred niekoľkými dňami lavínovito šírila toto smutné posolstvo.

Obeťami lásky k prírode na poľovnícky spôsob sa do roku 2009 stali podľa poľovníckych ročeniek desaťtisíce psov a mačiek. Novela poľovného zákona neskôr síce sprísnila možnosti ich odstrelu, ale zároveň sa sprísnili aj podmienky pohybu psa, či už na voľno alebo na vôdzke. Avšak ani obojok výrazne inej farby ako srsť, ktorý prikazuje zákon, neochránil fenku zo Železnej studničky pred zastrelením. A čo je nesmierne závažné (a to by si mali uvedomiť kompetentné inštitúcie skôr ako sa odohrá nejaká ľudská tragédia), neochránil ju ani priestor Železnej studničky určený na rekreáciu, hojne využívaný rodinami s deťmi, ktorý je zároveň poľovným revírom.

Áno, a je tu ešte jeden moment. Voľný pohyb psa je na Železnej studničke zakázaný. Je ale tiež zakázané zabiť psa, ak má obojok. Ak bol strelec skutočným milovníkom prírody, ktorý len chráni lesnú zver pred škodnou, mohol počkať na majiteľku a na zákaz ju upozorniť. A ak strelec neporušil zákon, prečo sa rovnako hrdinsky ako hrdinsky strieľal, neprihlásil - ako mu kážu predpisy - na príslušnom poľovnom zväze? 

Na smrti vycvičenej austrálskej kelpie sa s veľkou pravdepodobnosťou podpísala najmä túžba si vystreliť. V tom čase sa totiž na danom mieste mal konať, ale nekonal sa, odstrel diviakov, údajne šarapatiacich v miestnych záhradkách. Žeby si teda frustrovaný poľovník riešil svoje neukojené chúťky? A čo ak to bol pytliak? A sme pri ďalšom merite veci. Pes je podľa zákona iba majetkom, a kto by už dnes mal čas vyšetrovať „smrť majetku“ za pár eur (hoci v tomto konkrétnom prípade až za 700), keď nám po uliciach behajú skutočné kriminálne živly?

Na záver dávam zákonodarcom do pozornosti návrh, ktorý vzišiel z diskusie o tomto smutnom príbehu: „Za každého postreleného či zastreleného psa poľovnou zbraňou by mal platiť náhradu hmotnej škody poľovnícky zväz. Bez ohľadu na to, či sa nájde vinník, alebo nie. Potom by si možno konečne poľovníci vyčistili svoje rady od psychopatov.“   

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář