Hra na Piano
Verejná diskusia o cenzúre na internete je v plnom prúde. V Českej republike. U nás sa okrem spustenia spoplatnenia časti internetových vydaní niektorých médií nič podobné nedeje. Nijaké veľké haló. Pritom minimálne debata o podobe cenzúry ako takej, o jej limitoch, nástrahách či výhodách by sa zišla iste viac ako Piano v niekoľkých peňaženkách. Je pravdepodobné, že internetoví diskutujúci sa pod (najmä tematicky kontroverznými či polarizujúcimi) komentármi radi zbavia názorových rádoby oponentov s krčmovo-kostolným vzdelaním a tomu úmernou hlúpou a/alebo propagandistickou argumentáciou. Je ale tiež dosť pravdepodobné, že spoplatniť najkvalitnejšiu časť svojej práce tam, kde verejnosť očakáva voľný prístup nielen zo zvyku, ale aj z princípu otvorenosti internetu, a tým zneprístupniť šírenie najzdravšieho poslania médií, ktorým je podpora používania mozgu jednotlivca, môže byť nielen pre médiá, ale aj pre celú verejnosť kontraproduktívne.
Hana Fábry, čitateľka
Vyšlo v občianskej prílohe OSA denníka Pravda 26. júna 2011
