Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ide o život

22. 3. 2012

S jednofarebnou vládou Smeru dostalo Slovensko šancu na reparát v jednej z dlhodobo ignorovaných oblastí ľudských práv. Neviem, či si už organizácie presadzujúce práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (LGBT) stihli uvedomiť, čo pre ne znamená fakt, že má sociálnodemokratický Smer parlamentnú väčšinu. 

 
V Európe je, ako vieme, sociálna demokracia prirodzenou ochrankyňou menšín a rešpektovanou partnerkou ľudskoprávnych organizácií. Pred dvanástimi rokmi sa za pomoci vtedajšej ľavice po prvý raz a naposledy na parlamentných stoloch ocitol zákon o životnom/registrovanom partnerstve. Slovensko má dnes opäť historickú príležitosť pripojiť sa k slušným krajinám so skutočným, nie iba na európskom papieri predstieraným záujmom o tých svojich občanov, ktorí niektorou zo svojich osobných identít nie sú súčasťou niektorej z väčšinových identít spoločnosti. 
 
Pohľadu katolíckeho zastupiteľstva boha na zemi a myšlienkam jeho modernej mediálnej inkvizície sa istotne prieči zamlčiavaná realita, ktorá potvrdzuje, že spolu s právnou legalizáciou LGBT partnerstiev nenastal koniec heterosexuálneho sveta. Boom predpovedaného ohrozenia „tradičných“ rodín z dôvodu globálneho oteplenia sa akosi nie a nie naštartovať. Rodiny si ďalej vo svete fungujú vo svojom zabehanom režime. Heterosexuálna väčšina sa naďalej veselo žení, vydáva, plodí deti a rozvádza. Nič na tom nemení, či je LGBT rodina v ich susedstve rodinou aj na papieri alebo len v srdci. Po príklady zo života si stačí (nízkonákladovo – hoci aj na bicykli) zabehnúť do neďalekej Českej republiky. A Smeru by stačilo konzultovať s európskymi socialistami, ku ktorým sa v Európskom parlamente hlásia.
 
Nie, nechystám sa znova plieskať o stôl argumentačnými kartami v prospech „teplého zákona“. Koho argumentácia zaujíma, má ju ako notoricky známu už dávno naštudovanú; zdrojov je neúrekom. Koho nezaujíma, až sem pravdepodobne ani nedočíta. A kto ju odmieta, pre toho by som si aj tak drala klávesnicu zbytočne. Koho by ale mala zaujímať bez ohľadu na farbu trička, to je 150-členná partia zastupujúca všetkých (s dôrazom na slove všetkých) občanov a občianky Slovenskej republiky. 
 
Predstavitelia zastupiteľskej demokracie, sediaci v parlamente aj za „ružové peniaze“, držia v rukách tromfy v podobe rozhodovacích mechanizmov, vrátane tlačidiel na hlasovacích zariadeniach. Keďže ale vieme, ako to funguje, nebudeme naivne predpokladať, že by sa KDH, časť Obyčajných, Mostu a SDKÚ prehnane zaujímali o blaho každého človeka. Majú svojich vyvolených. A bodka. Od nich teplý klik očakávať nebudeme, hoci aj im by sa zišiel ako soľ, a to nielen pre karmickú istotu u božích mlynov. A teraz ešte raz zdôrazním už vyššie spomínaný fakt. Konečne je „tých druhých“ v parlamente viac – ak teda neuhnú zo zásad sociálnodemokratickej politiky. Možno si to páni a dámy v NR SR celkom neuvedomujú, ale čo klik, to rozhodnutie o živote ľudí „tam dole“. Tak iba pripomínam, že presne o to ide. O nič viac a o nič menej. 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář