Jdi na obsah Jdi na menu
 


Každá tretia žena

6. 3. 2014

Prebiehajúca prezidentská kampaň rieši všetko možné od bezzubej ústavnej ochrany heterosexuálneho manželstva až po názory na Ukrajinu. Téma, ktorej sa dnes dotknem, v nej však nerezonuje. Napriek tomu vládne životu mnohých rodín. A nevládne práve osvietene. Denne sa stretávame osobne alebo sprostredkovane s niektorou z množstva foriem násilia páchaného na ženách.

Aby som nebola nespravodlivá voči oficiálnemu postoju Slovenskej republiky, zdôrazňujem, že Slovensko je signatárom všetkých významných dokumentov, ktoré sa týkajú ochrany a podpory ľudských práv, vrátane ľudských práv žien. Medzi ne prirodzene patria aj európske dohovory, ktoré si kladú za cieľ chrániť ženy a deti pred fyzickým a psychickým násilím. Najnovší a azda kvôli nezmyselnému ideologickému odporu aj najznámejší spomedzi nich je zatiaľ stále ešte otvorený Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (alebo tiež Istanbulský dohovor).

V decembri minulého roka schválila Vláda SR Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019. V rámci neho uložila ministrovi spravodlivosti predložiť aj návrh na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. A to ešte tento rok. Minister sám prijatie Dohovoru podporuje. Ku cti mu slúži, že stojí na hodnotových pozíciách Istanbulského dohovoru aj napriek enormnému tlaku Konferencie biskupov Slovenska, ktorá má odpor k rodovej rovnosti zrejme v popise práce.

Problém teda nie je v oficiálnom postoji Slovenskej republiky a jej súčasných predstaviteľov. Problémom je ako vždy „drobnosť“: preklopenie reči papierov do praxe každodenných životov. A práve tu čísla nepustia. Dlho očakávaná správa z prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) potvrdzuje, že „všedná“ násilná realita žien, ktorú na Slovensku poznáme z kampane Piata žena, je stále aktuálna a čísla sú ešte desivejšie.

Prieskum ako prvý svojho druhu uskutočnený vo všetkých 28 členských štátov Európskej únie, založený na rozhovoroch so 42000 ženami, svojimi výsledkami burcuje. Žien nad 15 rokov, ktoré zakúsili fyzické a/alebo sexuálne násilie, žije na Slovensku až 34 percent (priemer Únie je 33). Slovenských žien, ktoré zakúsili psychické násilie priamo od svojho partnera je na Slovensku až 47 percent (priemer Únie je 43)!

Už neplatí, že trpí každá piata žena. Neplatí, že reči o rodine ženám (a rodinám) pomáhajú. Neplatí, že modliť sa znamená byť automaticky dobrým človekom. Slovensko by v takom prípade muselo vykazovať oveľa lepšie „dáta“. Opak je pravdou.

Pokým sa násilie páchané na ženách a deťoch, vrátane násilia domáceho, nebude riešiť primárne ako spoločenský a politický problém a pokým nezvíťazí slušnosť a ľudskosť doma i vo verejných inštitúciách, nepomôže ani jalová rodinná inzercia v ústave, ani svätená voda. Pomôžu iba dobré zákony, ich vymáhateľnosť, dôvera obetí v systém – a dobrá stratégia, ako to všetko dostať ľuďom pod kožu. Nezabudnime, trpí každá tretia žena (ak ešte žije)! A s ňou aj jej deti, jej rodina.