Jdi na obsah Jdi na menu
 


Keď tradícia pustí

21. 3. 2013
Tento článok je správou o tom, že keď sa chce, tak sa dá. A to aj v prípade, keď sa druhej strane konfliktu nechce, pretože „tradícia“ nepustí. Je zároveň príkladom dobrej praxe, že keď sa spojí tvrdohlavá občianska aktivistka s kompetentnými verejnými činiteľmi, ktorí svojej práci a poslaniu rozumejú, dá sa z hlavy na nohy postaviť roky neviditeľný problém v priebehu 48 hodín. 
 
Začnime od Adama. Alebo skôr od Evy. Pred rokom som kritizovala prax Národného behu Devín Bratislava. Mužské vekové kategórie obľúbeného mestského behu so 65-ročnou tradíciou boli štyri. Poslednou bola kategória 60 plus. Ženské kategórie boli iba dve, druhou a poslednou bola veková hranica 35 plus. Primátor Milan Ftáčnik prisľúbil, že sa zasadí o to, aby vekové kategórie mužov a žien nekopírovali smutne zabehaný rodový stereotyp nerovného postavenia žien v spoločnosti. Stalo sa. Tento rok majú preteky vekové kategórie vyvážené. Stačilo osloviť správneho človeka s príslušnými kompetenciami, ochotného konať na správnom mieste.
 
Druhý – obdobný – príbeh s dobrým koncom napísalo len pred niekoľkými dňami najväčšie bežecké podujatie v našom hlavnom meste: ČSOB Bratislava maratón. Začal sa telefonátom, či sa ako bratislavská aktivistka a rekreačná bežkyňa zúčastním v tíme primátora na štafetovom behu, ktorý je súčasťou tejto víkendovej bežeckej akcie. Môj súhlas onedlho vystriedali rozpaky. Zistila som, že toto prestížne medzinárodné podujatie honoruje mužov inak ako ženy.
 
Muž so zlatou medailou mal získať za víťazstvo 2 000 eur, žena iba 1 200 eur. Pritom obaja rovnako tvrdo trénujú, zaplatili rovnaké štartovné, bežia rovnakú trasu, majú rovnaký bežecký povrch i počasie a postavia sa na rovnaké miesto na víťaznej „debni“. Len koncovka na účte mala byť iná. U nás je predsa „normálne“, ak žena dostane menej peňazí za rovnakú prácu ako jej mužský kolega. Tak o čo ide?
 
Veľká polemická debata na sociálnej sieti nepriniesla okrem súhlasu alebo posmeškov nič prevratné. Vodu zamútila až Oľga Pietruchová, ľudskoprávna aktivistka a aktuálne aj šéfka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce. Uverejnila blog s príznačným názvom Bratislavský maratón sexizmu. K už známym argumentom pripojila príklady maratónov vo svete, ktoré už dávno zabudli, že sa kedysi ženy hodnotili inak (nižšie) ako muži. Od Londýna a New York cez Izrael či Indiu až po Turecko alebo Nepál. A už to išlo.
 
Do diskusie vstúpil prostredníctvom svojho poradcu Michala Feika opäť primátor mesta Bratislava, ktoré je oficiálnym partnerom maratónu. A dobrá vec sa podarila: usporiadateľ akcie si ľudskoprávne argumenty osvojil a sumy za víťazstvá vyrovnal. Žena na stupienku víťaziek bude stáť aj finančne rovnako vysoko ako jej mužský kolega. A hoci spolu s ňou tento konkrétny beh vyhrali všetky ženy na Slovensku, množstvo ďalších na ne čaká. Slovensko, krajina neobmedzených sexistických možností, má ešte stále čo dobiehať.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář