Kliknite na #somtu
Fenomén šírenia nenávisti na internete je starý rovnako ako internetové diskusie samy. Nie je vynálezom moderných virtuálnych sociálnych sietí, je iba viditeľnejší, pretože je vďaka novým sociálnym médiám viditeľnejšie všetko. Svet sa s nimi zmenšil, nenávisť vzrástla.
V časoch, kým ešte internet neposunul nenávisť do každej domácnosti – a nebudem nespravodlivá, posunul nám toho oveľa viac dobrého – sa nenávisť šírila rovnako intenzívne, len jej aktívnych tvorcov bolo v minulosti menej. Nebola zato o nič menšia. Predovšetkým druhá svetová vojna je tragickým dôkazom toho, ako dokonale nenávistná propaganda funguje.
Terčom nenávisti aj v nedávnej „svetlej“ socialistickej minulosti chodili nenávistné anonymné listy, a čo je horšie, chodili na nich udania od dobráckych susedov či kolegov, ktorým na srdci ležalo blaho ľudu, blaho „našej veci“, blaho štátostrany a iné bla bla bla. V závislosti od doby a príjemcu pošty nenávisti sa potom odvíjali represie. „Zaujímavé“ je, že na to vždy doplácali tí nenávidení, nie tí, ktorí nenávisť šírili. A zdá sa, že je to tak dodnes.
Všetci, ktorí nemyslia na svoje duševné zdravie, spoznali na vlastnej koži, akú silu má nenávistná diskusia na internete. Objaví sa článok, stačí v ňom zmienka o právach žien či teplej komunity, a s istotou možno čakať, že sa o pár chvíľ na článok zletia rôzni hodnoto- a rodoľubovia či milujúci blížni, ktorí vždy vedia, kto je suka, prečo si zaslúži znásilnenie, kto všetko vrátane rodinných príslušníkov (a detí) má za boha a za národ dostať rakovinu a skapať na ňu v poriadnych bolestiach. A aby som ešte raz nezabudla byť spravodlivá, túto výberovú (ne)lásku šíria nielen muži.
Všetci, ktorí naopak na svoje duševné zdravie myslia, sa snažia o psychohygienu tým, že začali komentáre pod článkami či pod príspevkami na sociálnych sieťach ignorovať. A v tej chvíli sa ľudskoprávne témy „vďaka“ disciplinovaným náckom menia v nenávistnú agitku.
Jeden z mojich čitateľov mi nedávno napísal: „Chcel by som Vás požiadať o kontrolu nad dodržiavaním pravidiel diskusií, v ktorých sa automaticky mažú príspevky, ktoré sú argumentačne cenné, a ponechávajú sa najmä tie útočné a nenávistné.“ Stačí iba dostatočný počet „náckovských“ hlásení (udaní), ktoré webové administratívne systémy nedokážu obsahovo odlíšiť, a je vymaľované. V debatách ostane iba nenávisť – a tá nielen ľudí odrádza, ale tým, ktorí sa diskusie rozhodnú čítať, ponúka už iba jeden pohľad: ten „proti všetkým“.
Riešenia, samozrejme, existujú. Sú však pre webové stránky a sociálne siete náročné na silné personálne, argumentačné i finančné zázemie. A potom je tu stále ešte tá menej príjemná možnosť: vrátiť sa do diskusií osobne a nenechať sa prevalcovať množstvom a výdržou trolov. A práve s týmto cieľom vznikol a dostal sa zo Švédska už aj na Slovensko projekt #somtu, ktorý nedávno ocenil a podporil aj prezident SR. Nebudem vám o nápade viac vykladať; kto má silu sa zapojiť do debát s nenávisťou, klik... je to klik nesmierne cenný.
