Jdi na obsah Jdi na menu
 


Konope nad znásilnenie

20. 12. 2012

Láskavá čitateľka, láskavý čitateľ prepáči, že sa nebudem venovať koncu sveta, hoci sa má – ako všetci vieme – zrealizovať už zajtra. Ak by však predsa len náhodou pokračoval život planéty svojím starým (dobrým?) tempom, tak by som sa s dovolením ďalej venovala politike, tej slovenskej zvlášť, v jej nadväznosti na „obyčajný“ život. 

Je až dojemné, ako má slovenské zákonodarstvo na pamäti zdravie ľudu a ako dôsledne ho chráni pred zlým. Vrátane šikmých chodníčkov, na ktoré sa síce jednotlivec či celá skupina pustí z vlastného rozhodnutia, ale zároveň k tomu potrebuje aj nejakú tú starostlivú ruku, ktorá človeka postrčí. Napríklad aj ruku pestovateľa „trávy“. A práve do tej za nás štát vskutku neohrozene hryzie.

Agentúra TASR pred niekoľkými dňami informovala, že „šesťdesiatriročnému Františkovi z Bratislavy hrozí za pestovanie konope väzenie na desať až pätnásť rokov.“ Podľa polície ho muž pestoval skutočne veľa; zo svojich rastlín by vyrobil až 1150 dávok. Také množstvo „trávy“ zrejme dôchodca nepotrebuje iba pre pre seba, hoci ktovie; doba a choroby sú zlé. Vyšetrovateľ pestovateľa v duchu litery zákona obvinil zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok. Ako sa bude prípad ďalej vyvíjať, je ťažké predpovedať. Len pre porovnanie, v kauze Dušana Cinkotu padli rozsudky päť a osem rokov, a to sa bavíme o tvrdej droge, o pervitíne.

Alebo ďalšie čerstvé správy. Desať rokov na tvrdo dostal bývalý riaditeľ veľkokrtíšskej nemocnice za pokus predať nemocnicu za sto eur a jedenásť rokov dostal v Banskej Bystrici chlap za krádež mobilu. Keď ide o ohrozenie zdravia národa (a o peniaze), zdá sa, že zákony ani súdy nepoznajú brata. Fajn.

Pozrime sa teda ešte, ako onen neohrozený štát hryzie páchateľov činov, ktoré rovnako súvisia s ohrozením zdravia, hoci „len“ toho malého, privátneho zdravíčka. Činov, ktoré obeť i trestný zákon definujú ako znásilnenie. Zákon uvádza (a teraz sa držte, ideme z kopca): „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“

Článok 16 Ústavy SR hovorí, že nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa článku 19 má tiež každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa vyššie spomenutých prípadov sa však zdá, že násilník, ktorý „donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť“ má väčšiu šancu na ochranu pred „ponižujúcim zaobchádzaním“ vo výkone trestu ako pestovateľ konope či tunelár a zlodej.

Iste. Každý čin má svoje pozadie a je posudzovaný podľa okolností a stupňa všeobecného ohrozenia. Týka sa to aj spomínaných čerstvých prípadov. Ak by svet po 21. decembri otvoril ľuďom nové brány vedomia (o ktorých hovoria pozitívne naladení vizionári konca sveta), mohlo by konečne nové vedomie pamätať na to, že zdravie a dôstojnosť človeka stoja nad sprostými peniazmi. Howgh.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář