Kto sú tí muži?
Pred nedávnom som sa na tomto mieste pýtala, či si Konferencia biskupov Slovenska a pomýlení misionári z pridružených mimovládiek uvedomujú, aký je ich „svätý“ boj proti ľudským právam kontraproduktívny. Cirkev sa pritom zbabelo a alibisticky kryje rodinami, ktorých časť sama ostreľuje dogmatickou muníciou. Ale chce či nechce, ľudia a rodiny iné ako vnucuje katolícka šablóna, neprestanú existovať len kvôli zmäteným modlitbám.
Trojjedinosť katolíckej cirkvi, katolíckej politickej strany a katolíckych občianskych združení straší zdaním masovosti. Lekcie, ktoré tejto svätej trojke vo svojich hojných reakciách uštedrujú verejné autority, politici a političky, každodenní blogeri, ale aj „obyčajní“ veriaci, medzi nimi dokonca kňazi, však vysielajú inú správu. Na Slovensku už neplatí zákon o absolútnom predklone voči cirkvi, ktorým sa väčšinový Slovák po generácie riadil.
Tvrdé dáta nepustia. Sociologička Zuzana Kusá, ktorá sa odborne venuje problémom chudoby, okrem iného pripomenula, že KDH pred desiatimi rokmi ako jeden muž zahlasovalo za kaníkovskú reformu dávok v hmotnej núdzi, ktorá mimoriadne sťažila život viacdetným rodinám, i za zákon o detských prídavkoch, ktorý „definitívne odstránil zvýšenú podporu chudobných detí a dodnes sa podpisuje na mizérii ich života.“ Podpora rodín v praxi však akosi viazne tak celkovo, nie iba v tomto bohumilom hnutí; tu vládne naprieč celým politickým spektrom vzácna zhoda.
Katolícky kňaz Karol Lovaš hovorí to isté inými slovami, keď spytuje svedomie samotnej katolíckej cirkvi: „Aký máme program pre viac ako polovicu populácie? Čo im ponúkame? Alebo nás v Cirkvi zaujímajú iba tí „tradiční“ a „bezproblémoví“?“ Parafrázujúc slová pápeža Františka, pýtam sa, kto sú muži z konferencie biskupov, aby súdili tých, ktoré im nejdú pod nos, a navádzali k odsúdeniu ďalších?
Zdá sa, že cirkev vie, čo činí, keď veriacim pripomína, že na získanie odpustkov (a to aj pre duše toho času v očistci) sa viaže – bez zmienky o prípadnom konaní dobra – iba spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. To je úľava! (Ozaj, a tento poznáte? Ak fajčíte a pijete počas tehotenstva, môže sa vám narodiť homosexuál.)
Na Slovensku by sa – narozdiel od takého Švédska – odpustkov sotva dočkali napríklad ľudia z projektu Darujme. Rovnomenný portál Centra pre filantropiu totiž vo svojom (nasledovania hodnom) etickom kódexe zdôrazňuje, že neziskové organizácie, ktorá sa prostredníctvom ich portálu uchádzajú o podporu darcov, neporušujú ľudské práva ani nijako neznevýhodňujú akúkoľvek skupinu občanov. A čo považujem za mimoriadne zásadné, kódex vyslovene zdôrazňuje, že „projekt Darujme nemôžu používať organizácie, ktoré propagujú rasovú a náboženskú neznášanlivosť alebo sa svojimi cieľmi snažia dosiahnuť znevýhodnenie rôznych menšín a to napríklad na základe veku, rasy, pohlavia, etnicity, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, náboženského presvedčenia a i.“ Takže do darovania, priatelia. A do rozmýšľania...
