Kultúra či chladnička
Košice sa stávajú nielen destináciou odporúčanou v prestížnych svetových turistických bedekroch. Väčšmi sa tiež stávajú objektom pozornosti domácich médií, ktoré sa inak cestovným ruchom (a, žiaľ, ani kultúrou) príliš nezaoberajú. Na odhad, že to tak bude po celý zvyšok tohto roka a nejaký čas po ňom, ani netreba krištáľovú guľu. Projekt je totiž vzhľadom na jeho históriu i značne megalomanské pojatie vskutku mimoriadny.
Je možné, že chlieb sa je a reči sa hovoria – v duchu slovenského porekadla „keď mne skapala koza, nech skape aj susedovi“. Je však na zamyslenie, prečo projekt po dlhých štyroch rokoch práce opustila napríklad jeho pôvodná umelecká šéfka Zora Jaurová a označila ho slovom tunel. Alebo prečo sa o ňom predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc Ladislav Rovinský vyjadruje ako o „diele úzkej skupiny ľudí, kde sa namiesto občianskeho princípu začal uplatňovať princíp kabinetný“.
Hoci pochopiteľne, azda iba dočasne, sa po zadaní oficiálnej webovej adresy kosice2013.sk stránka zobrazí v angličtine. Pretože – nič proti ústretovosti festivalu voči zahraničným návštevníkom – ide o podujatie, ktoré sa aktuálne odohráva na Slovensku. Primárne by sa dala očakávať komunikácia v slovenčine. Menej pochopiteľné je, že web je v jeho programovej časti – povedzme – stručný.
A určite je zvláštne, že otvorenie európskeho podujatia, ktoré je charakterizované ako šanca pre východné Slovensko a ktoré ako hubka nasáva obrovské množstvo peňazí európskych i domácich daňových poplatníkov, nevysielala v priamom prenose verejnoprávna televízia, mediálna partnerka projektu. RTVS dokáže meniť vysielaciu štruktúru len tak bičom plieska aj kvôli menej významným (športovým či náboženským) prenosom. To všetko dohromady kladie viac otázok ako ponúka odpovedí.
Košičan Marián Koszora prirovnal projekt k svojej domácnosti: „Neviem si predstaviť fungovať tak, že som nemal chladničku a práčku, prostriedky na stravu a dopravu, no zato by som mal najnovší televízor a stopercentné kultúrne vyžitie.“ S výnimkou stravy (a strechy nad hlavou) si naopak ja takéto fungovanie domácnosti predstaviť viem. Prienik kultúry do života prináša väčšinou jednotlivcom i skupinám profit, ktorý žiadna chladnička nenahradí: kultivovanosť. Tej v našich končinách nikdy nie je dosť. Ostáva veriť, že Košice v najbližších mesiacoch ponúknu viac šancí na zaobstarávanie skôr kultúrnych ako hmotných statkov. A riadnu dávku transparentnosti k tomu.
