Jdi na obsah Jdi na menu
 


Modernejší ako New York

30. 8. 2012

Slovensko je často pápežskejšie ako dogmatický Vatikán a európskejšie ako byrokratická Európska únia. Súdiac podľa projektov namierených proti genius loci bývalého historického centra Bratislavy sa chystá byť aj modernejšie ako zastavaný New York. Pravdaže, v „malých“ slovenských pomeroch.

Podhradie v podobe ako ho poznali „starí Prešpuráci“ zmizlo z mapy hlavného mesta v troch búracích vlnách. Od konca 40. rokov až do roku 1967 odišlo na večnosť vyše 300 domov vrátane kultovej neologickej synagógy. Z Mosta SNP, ktorého výstavba dala Podhradiu poslednú ranu z (ne)milosti, sa 26. augusta stal mierne opelichaný štyridsiatnik.

„Revitalizáciu“ Vydrice na brehu Dunaja priamo pod Bratislavským hradom pripravuje developerská spoločnosť Zillion pre investora Vydrica a.s. Môžeme sa tešiť na vznik novej „originálnej“ mestskej štvrte. S „nevídaným“ obchodným, rezidenčným, administratívnym a parkovacím programom. Ba dokonca sa majú, ako ubezpečuje web developera, exkluzívne mestotvorné prvky objímať so vzácnymi historickými pamiatkami. Zrejme až do ich udusenia. Že by mohla nová Vydrica bývalú štvrť aspoň historizujúco pripomínať, ak by aj nemala byť jej replikou (ako je to napríklad v Drážďanoch, pozri pána Gúgla), to nikomu ani nenapadlo.

Vyššie povedané platí rovnako aj pre ďalšiu plánovanú „novú“ štvrť pod Hradom, nadväzujúcu na Vydricu. Iba si za názov Vydrica dosaďte slovo Zuckermandel (a J&T Real Estate). Podhradie od Mosta SNP po tunel má teda vstať z popola. Ožiť novými bytmi, úradmi, kaviarňami. Napokon, prečo nie. Prečo je však urputná snaha stavať charakterizovaná predovšetkým nudnou uniformitou „trendy“ zástavby a odmietaním historického kontextu?

Asi len málokto by chcel vrátiť pod hrad všetky tie ošarpané domy, mnohé bez architektonickej hodnoty, obývané ku koncu svojej existencie tuberkulózou, potkanmi či „kňažkami lásky“. Dokonca by sa nemusela do detailu rešpektovať ani architektúra „bez ladu a skladu“, ktorá bola pre hradný kopec taká typická a mala svoje jedinečné neopakovateľné čaro. Ale moderné výškové objekty s „en“ podlažiami a napodobeniny vysvietených bulvárov v pamiatkovej rezervácii, uznajte, tiež nie je to pravé orechové pre miesta, ktorými sa preháňali už Kelti, Rimania i Slovania (a na tých si na Slovensku predsa zvlášť potrpíme).

Investori sú presvedčení, že nie všetko v pamiatkovej rezervácii musí vyzerať ako skanzen. Nemusí. Ale mohlo by. Ich „rozvíjačský“ druh architektúry môže vyrásť hocikde inde v meste, na Slovensku, v Európe... a aj vyrastá. Honba za vyšším ziskom však potrebuje centrum. A úplatné úrady. Bratislava je, zdá sa, v tomto druhu podnikania poskytovateľom služieb all inclusive.

Hlavná architektka mesta Ingrid Konrad všetko zaklincovala slovami: „Takto pracuje moderná architektúra.“ Viedeň, odkiaľ prišla pani architektka pôsobiť do Bratislavy, však pôsobí úplne opačným dojmom. To len tak na okraj. Kiežby sa na budúcich staveniskách v Podhradí aspoň objavili vzácne, veľmi vzácne, archeologické nálezy.  

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář