Jdi na obsah Jdi na menu
 


Mráz prichádza z Kremľa (alebo do Soči bez klapiek)

V ruskom meste Soči sa už o niekoľko týždňov otvoria brány Zimných olympijských hier. Najlepší športovci a športovkyne sveta nastúpia vo svojich disciplínach pod vlajkou myšlienok o svetovom mieri. Vydajú zo seba to najlepšie, čo za predchádzajúce štyri roky... a tak ďalej a tak ďalej. Tieto okrídlené slová, za ktorými stoja roky driny, všetci poznáme naspamäť. 

Športovkyne a športovcov obdivujeme, fandíme im, veríme, že tvrdú robotu zúročia medailami. Aspoň v niečom sme na Slovensku žičliví. Možno ale nevieme, že olympijské hry sa riadia niekoľkými presne definovanými zásadami. Veľmi jasne vyplývajú z dokumentu s názvom Olympijská charta. Tá je záväzná nielen pre hlavné zložky olympijského hnutia – Medzinárodný olympijský výbor, medzinárodné športové federácie a národné olympijské výbory, ale tiež pre organizačné výbory jednotlivých olympijských hier. 

Cieľom olympizmu je podľa Charty „zapojiť šport do služby harmonického rozvoja ľudstva s cieľom podporovať mierovú spoločnosť, ktorá sa stará o zachovanie ľudskej dôstojnosti.“ Čierne na bielom stojí v Charte aj toto: „Akákoľvek forma diskriminácie voči štátu alebo osobe z dôvodu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, pohlavia alebo akéhokoľvek iného dôvodu je s príslušnosťou k olympijskému hnutiu nezlučiteľná.“

Zrejme len ťažko by sme našli krajinu, ktorá zásady olympijskej Charty na sto percent dodržiava. Spolu s klasikom môžeme zodpovedne prehlásiť: „Nikto nie je dokonalý.“ Ale snaha dobrať sa k dokonalosti čo najbližšie sa cení. V prípade športu určite, v prípade nediskriminácie azda tiež.

Ako povedal šéf organizačného výboru ruských hier Dmitrij Černyšenko, Rusko je v mnohých ohľadoch krajinou kontrastov. Aj preto slogan ruských zimných hier znie: „Klíma je studená, ale pohostinnosť vrelá.“ Nuž, s tým možno len súhlasiť. S dodatkom, že z klímy v Rusku vskutku až mrazí.

Nie je žiadnym tajomstvom, že sú v Rusku zatýkaní odporcovia „putinského“ režimu, že (predovšetkým ľudskoprávne) mimovládne organizácie sú štátom kontrolované, že – ako upozornila aj Amnesty International – LGBTI aktivisti dokonca čelia trestným postihom. Zákony v rukách davu v podobe mučenia a vrážd ruských gejov, v sibírskej „ťurme“ väznené ženy z Pussy Riot či zadržiavaní aktivisti Greenpeace sú len tou najaktuálnejšou hnilou čerešňou na ruskej ľadovej torte. 

Situácia dospela tak ďaleko, že už nielen z ľudskoprávneho prostredia, ale aj z prostredia politiky a športu sa ozývajú hlasy o bojkote hier v Soči. Ktovie, ako by sa zakladateľ moderného olympizmu Pierre de Coubertin postavil v prípade Soči k olympijskému mottu: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“

Je jasné, že Slovensko ešte nedospelo tak ďaleko, aby si to „len“ kvôli ľudským právam rozdalo s Ruskom. Z našej strany bojkot nehrozí. Ale aspoň Klub fair play Slovenského olympijského výboru a jednotliví športovci a športovkyne by o (ne)ľudských právach v Rusku mohli verejne hovoriť. Nech zo seba vydajú skutočne to najlepšie...