Mýlite sa, pán premiér
Premiér Robert Fico sa v niektorých veciach o fungovaní Slovenska pravdepodobne nemýli. Sú ale veci, v ktorých sa mýli celkom určite. Jednou z nich je téza, ktorú naniesol na ostatnom sneme Smeru. Potom, ako ohlásil koniec používania politickej korektnosti, konzistentne vyhlásil, že nám „vyrastá ďalšia generácia spoluobčanov, ktorí nechcú pracovať a nebudú pracovať.“
Premiér a veštec v jednom pokračoval vo svojom „sociálnodemokratickom“ ťažení dovolávaním sa legitímneho reštriktívneho postupu: „Pokiaľ títo ľudia prejavia záujem o prácu, prejavia záujem spolupracovať, vtedy im treba pomôcť, ale ak nechcú nič iné, len zneužívať sociálny systém, toto tolerovať nebudeme. Minister vnútra má v tomto úplnú podporu.“ Nezachytila som v tomto kontexte nič zásadné o podpore napríklad pre také pre ministerstvo práce.
Snem odmenil právnika Fica súhlasným potleskom, keď búchajúc do stola zdôraznil, že „musíme začať robiť v rómskych osadách poriadky“. To najdesivejšie však ešte iba prichádza: „Rok 2017 musí byť rokom, v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia. Najskôr naši ľudia!“ Kto sú to, tí naši ľudia, sme sa nedozvedeli, ale rómske obyvateľstvo, narodené a žijúce na území Slovenskej republiky, to, zdá sa, nie je. En bloc. Ako kedysi to židovské. (A to sa podľa poslanca Ľuboša Blahu vraj ide v strane doľava. Hm.)
Síce málo, ale predsa len je pravdepodobné, že aj medzi politikmi sa nájde zopár takých, čo vstúpili do politiky s čistými úmyslami. S túžbou posúvať Slovensko dopredu. Bez snahy riešiť výhradne svoje bankové konto. Predpokladám, že aj vy v tomto tvrdení cítite ten ironický osteň. Pritom ja prítomnosť slušných ľudí v slovenskej politike aspoň pripúšťam, narozdiel od premiéra v súvislosti s rómskym obyvateľstvom.
Premiér jednoducho už dnes vie, že aj tí Rómovia a Rómky, ktorí sa ešte ani nenarodili, nebudú chcieť robiť. Lebo Cigáni. Nehovoriac o tých, ktorí tu už sú a treba im dať… aha, nie, o obuškoch na sneme nebola reč. Hovorilo sa iba o reštrikcii. Veľmi korektne. Nuž, neviem, neviem, či sa na podobné výroky nevzťahujú niektoré paragrafy nášho právneho systému. Žeby s analýzou vypomohla ministerka spravodlivosti?
Žiaľ, podobný typ vyjadrovania nie je na Slovensku z úst politikov i političiek ojedinelý. Nemálo z nich si na tom postavilo svoju politickú kariéru. Všimol si to aj Robert Fico, keď na sneme hovoril o tom, že „my sa bojíme niečo povedať, lebo je to politicky nekorektné, ale druhá strana, extrémisti, radikáli, tento jazyk používajú a získavajú ním aj obrovskú prevahu a obrovskú podporu.“ Že by práve toto premiéra škrelo?
Či už tieto výroky slúžia na odpútavanie pozornosti od iných problémov, alebo sú cielenou voličskou mucholapkou, prípadne oboje, náš parlament a vláda sa čoraz viac namiesto riešenia problémov všetkých ľudí bez rozdielu venujú svojej vlastnej (bielej, patriarchálnej) replikácii a vytváraniu obrazu nepriateľa štátu. Nepriateľa, ktorého bude treba „optimalizovať“? Pýtam sa „korektným“ jazykom poslanca Kollára...
