Jdi na obsah Jdi na menu
 


Na ceste za demaršami

16. 7. 2015

Keby sme na Slovensku nemali Grécko, museli by sme si ho vymyslieť. Rovnako tak utečencov. Kdesi medzi nimi a Gréckom sa totiž veľmi príjemne – zvlášť pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami – ukryje Váhostav a iné stavy, ktoré Slovenskom už len nenápadne poletujú vzduchom, aby ešte nenápadnejšie odišli do stratena. Tak ako list Medzinárodného inštitútu ombudsmanov, ktorý by sme za mečiarovských čias nazvali demaršom. A ktorý, mimochodom, nebol prvý.

A veď čo také sa stalo, aby sme to museli omieľať? To iba Medzinárodný inštitút ombudsmanov vyzval predsedu NR SR Petra Pellegriniho, aby v parlamente umožnil hovoriť o správe verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej z roku 2013. (O rok príde na rad správa z roku 2014?)

Sociálnymi sieťami koluje fotografia zo Švédska z roku 1985. V popredí vidieť skupinu mladých mužov s vyholenými hlavami a akýmisi vlajkami. Skupina rýchlo uniká kamsi preč z fotografie, pričom posledný z chlapcov nemal nemal toľko šťastia ako tí pred ním. Dostihla ho žena v stredných rokoch, ktorá ho kabelkou „pohladkala“ po lesklej lebke a rozpohybovala tak niekoľko prizerajúcich sa ľudí, aby spoločne vypoklonkovali nechcenú partiu z ulice. Excelentná legendárna fotografia.

Pri predstave, ako by to dopadlo u nás, nemám prehnané očakávania. Pani s kabelkou, aj ľudia stojaci opodiaľ by dosť pravdepodobne nikoho nevideli. V tom pospolitejšom prípade by sa k chlapcom pripojili a ako správni ochrancovia tradičnej slušnosti by si zapochodovali s nimi. A pekne v svornosti by podporili zásahy polície v rómskych osadách, o ktorých opodstatnenosti pochybuje Jana Dubovcová a píše o nich v oných nechcených správach.

Váhostavy nami lomcujú, veď ide o naše peniaze. Zbití Rómovia nás nezaujímajú; určite si nakladačku zaslúžili. Tak ako si „protektorátnu“ nakladačku od Únie zaslúžia leniví Gréci a od kdehoho islamistickí „ilegáli“, ktorí nechcú „makať“, iba vyciciavať našu otvorenú sociálnu náruč(sic!), ale zároveň nám kradnúť robotu. Hm.

Ozaj, a vy ste už zašli za svojou šéfkou so žiadosťou o zníženie platu? S dodatkom: "Viem, ze na Slovensku naňho nemáme. A aj mojej babke skús, ak môžeš, zariadiť nižší dôchodok, vďaka." Nezašli? Tak prečo to chcete od Grékov? No nič, vráťme sa ešte k odkazu ombudsmanov.

Oproti gorilám či rozkrádajúcim „stavom“ je akési bezpodmienečné dodržiavanie ľudských práv „muška iba zlatá“. Našincom sa vlastne ani nieť čo čudovať, že sú xenofóbni a rasistickí, ak ani ich politická reprezentácia nechce rozumieť, že hoci sme každý iný, všetci sme si rovní, nie iba niektorí rovnejší.

Že u nás z pozície štátnej moci bijeme jednu etnickú skupinu a inej sme ústavne zabetónovali právo na legálnu rodinu (atď, atď), že sa v jednej z našich susedných krajín zomiera so zbraňou v ruke a v ďalšej stavajú na hraniciach železobetónové opony – to všetko neveští pre náš región nič dobré. O to viac by nás mali „demarše“ ombudsmanov zaujímať. Cesta za demaršami nás skôr či neskôr totiž nemôže doviesť inam, než do... problémov.