Na úrade dobre, na úrade zdravo?
Podľa augustového prieskumu verejnej mienky agentúry MVK je najdôveryhodnejším slovenským politikom predseda Smeru-SD Robert Fico (33,2%). V závese za ním, hoci na krk mu príliš nedýcha, sa umiestnila premiérka Iveta Radičová z SDKÚ-DS. Získala 25,7 percenta hlasov, pričom ale až 23,9 percent ľudí si myslí presný opak. Svätú trojicu (snáď sa vraj-sociálny-demokrat Fico neurazí) dotvára prezident Ivan Gašparovič s 18,8 percentami. S mínusovým znamienkom vedie rebríček – a to príjemne prekvapujúco vzhľadom na nacionalistické nálady časti slovenského obyvateľstva – šéf národniarov Ján Slota (41%). Ako každá, aj táto anketa je len momentálnym prchavým momentom, pričom za názory pozitívne sa zvyčajne stavia podobný počet respondentov a respondentiek ako za názory na tú istú vec negatívne (a na druhý deň možno naopak).
Vzácna, takmer 80-percentná zhoda však medzi Slovákmi a Slovenkami panuje v pohľade na nezákonný výkon, resp. zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Myslíme si, že na Slovensku zodpovednosť úradníkov a úradníčok za protiprávne konanie nie je vyvodzovaná dostatočne. Potvrdzuje to najnovšia analýza Centra pre práva občana Via Iuris: „Ak úradník rozhoduje nezákonne, nevykonáva svoju službu nestranne, prijíma dary, zneužíva informácie, či svojim konaním spôsobí škody, sankcie buď neexistujú alebo nie sú dostatočne uplatňované.“
Via Iuris v analýze porovnáva stav našej legislatívy s právnymi úpravami a praxou v zahraničí a zachádza i ďalej. „Dovoľuje si“ navrhovať predstaviteľom vlády a poslancom parlamentu konkrétne odporúčania volajúce po zlepšení existujúceho neveselého stavu. Podľa právnikov Via Iuris v Nemecku, Rakúsku a USA je systém zodpovednosti verejných činiteľov vybudovaný na disciplinárnej zodpovednosti, trestnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu. Ak by som sedela kdesi v parlamente či na inej štátnej stoličke, asi by som sa veľmi trendy (a posmešne) opýtala: „To je o čom?“
Via Iuris sa slovenského úradníckeho stavu v podstate aj zastáva, keď tvrdí, že má skutočne dlhý zoznam povinností a obmedzení. Avšak, ako Centrum dodáva, po úpravách v roku 2006 nikomu za ich porušenie nehrozí žiaden disciplinárny postih.
Správy zo zahraničia v dnešných dňoch prinášajú informácie o stíhaní donedávna ešte vplyvných politikov. Spomeňme iba, že pred súdom stojí francúzsky ex prezident Jacques Chirac a že vyšetrovaniu kvôli korupcii čelí aj bývalý dlhoročný írsky premiér Bertie Ahern. Niektorí naši bývalí vplyvní politici si výdobytky svojho bývalého vplyvu, naopak, užívajú vo svojich vilách či tryskáčoch. Súčasní páni a dámy v politike a jej okolí však nemusia v snahe sa zabezpečiť zaostávať. Veď zákony to zatiaľ ešte dovoľujú.
Neexistencia účinných právnych nástrojov, domáhajúcich sa zodpovednosti za zneužívanie štátom (nami) platenej pozície či funkcie môže vo verejnosti vyvolávať – a vyvoláva – tie pravé pochybnosti o práci a čistých úmysloch svojich volených zástupcov a ich úradníctva. Prečo svoje pochybnosti nehodíme neskôr do volebných urien nie je známe.
