Nečasov Kotleba
Joch podporuje trest smrti, obhajuje apartheid, šíri nenávistnú atmosféru voči menšinám, väzňov z Guantánama by pokojne mučil, jadrové zbrane sú podľa neho v poriadku, rodovú rovnosť považuje za nebezpečnú a západnú civilizáciu za nadradenú ostatným.
Svoje názory ani nezakrýva snahou o politickú korektnosť a zapáčenie sa "mäkko" xenofóbnej mlčiacej väčšine.
Spoločenské i politické vedy sa ustavične zaoberajú príčinami, prečo si ľudia spomedzi seba vyberajú do popredia tento typ vodcov, keď ich bohorovné odmietanie, zosmiešňovanie a dehonestovanie kohokoľvek okrem seba sa môže v istom bode dotknúť aj tých, ktorí za nimi stoja.
A tu mi pán Nečas, žiaľ, prihral na smeč. Už dávno som začala spočítavať "menšinové percentá". Za koho vlastne tí páni a dámy sedia v poslaneckých a vládnych laviciach či skôr v eurami vystlaných kreslách? Nevidím v parlamente dostatok žien, ľudí so zdravotnými postihnutiami, gejov a lesieb, ľudí z rómskych komunít a z ďalších etnických, národnostných a iných menšín, ktoré dohromady vytvárajú našu spoločnosť.
Vidím v parlamente najmä bielych, zdravých, materiálne zabezpečených, heterosexuálnych mužov zhruba v strednom veku. Títo páni v kravatách, táto výrazná spoločenská menšina, často nepoznajú realitu, ktorá ich obklopuje, ale ktorá ich na počudovanie vyniesla na politické výslnie. Z dôvodu vlastníctva poslaneckého mandátu však môžu túto realitu ľubovoľne obracať na hlavu tak, že tým, ktorých sa ich zásahy dotýkajú, sa nutne musí dvíhať žalúdok.
A to sa stalo v Prahe. Česká a slovenská vláda, český a slovenský parlament sa v mnohom podobajú. Kravatkárska menšinová loby je na križiackej výprave za neobmedzenou a neobmedziteľnou mocou. Bacha na slovenského Jocha!
