Nehumánna Humana
Po prvý raz som písala o kontroverznej dánskej chobotnici Tvind a jej projekte Humana People to People (Humana – ľudia ľuďom) v roku 2004. Organizácia, už vtedy podozrivá z daňových podvodov a zo zneužívania charitatívnych grantov i ľudského súcitu, sa zo Slovenska na čas stiahla. V uliciach sa však znovu objavujú jej kontajnery na obnosené šatstvo, ktoré má putovať do chudobných častí sveta, najmä do Afriky, ako humanitárna pomoc.
Humana, ktorá má pobočky v desiatkach krajín, je súčasťou celosvetovej siete „charitatívnej“ organizácie Tvind. Láka dobrovoľníkov na možnosť vycestovať do Afriky s cieľom pomáhať tým najslabším – deťom, ľuďom chorým na AIDS, chudobným, či podieľať sa na výstavbe škôl, nemocníc ap. Ušľachtilé poslanie. Je však také ušľachtilé aj pozadie organizácie? Tvind (a s ním aj Humana) sa totiž pod rúškom neziskovej organizácie správa ako nadnárodná obchodná spoločnosť, ale zároveň aj ako sekta so všetkými jej atribútmi, vrátane rozprávkovo bohatej centrálnej skupiny vyvolených – tzv. Teacher´s Group. Vzývaným božstvom sú v tomto prípade (opäť zas raz) peniaze. Veľa peňazí.
Tvind a Humana podľa správ odídencov, ale i novinárov, ktorí sa Tvindom roky zaoberajú, finančne i psychicky rujnujú svojich prívržencov. Tí pre Tvind vo forme vysokého školného a osobného fundraisingu, nie nepodobného žobraniu, prinášajú do organizácie obrovské finančné čiastky, miznúce v útrobách chobotnice. Organizácie zároveň zneužívajú dôveru ľudí po celom svete, ktorí v dobrej viere pomáhať venujú svoje obnosené veci na charitu – tie ale Tvind obratom predáva vo svojej rozsiahlej sieti second-handov po celom svete, vrátane Afriky. Na dane popri tom ale akosi zabúda.
A hoci má Tvind dlhé roky v práci aj Interpol a za daňové úniky padlo niekoľko rozsudkov, zdá sa, že Humana skutočne poskytuje pomoc v krajinách tzv. tretieho sveta. Je však viac ako isté, že to nie je pomoc práve nezištná. Mali by sme si vždy dobre premyslieť, komu venujeme svoju dôveru...
