Nie za mojim domom
Zažili ste už niekedy pocit strachu z fyzického násilia? Ja iba nedávno. Je hrozný. Minulé leto sa mi za bieleho dňa na námestí plnom ľudí vyhrážal vystrihaný prívrženec jedného slávneho hokejového klubu. Zámerne vám neprezradím dôvod. Ten totiž nie je dôležitý. Podstatné je, že nás nikto a nikde nesmie len tak ohrozovať.
A hoci bol dav okolo mňa ľahostajný, sama jeho existencia mi zaistila, že som sa mohla zdvihnúť z lavičky a odísť pokojne domov. Síce s ubolenou dušou, ale inak zdravá a celá. Iste si viete ten pocit predstaviť. Strach a po ňom úľava, že ste konečne doma a nič sa vám už nemôže stať.
Žiaľ, mnoho žien a detí pocit bezpečného domova nepozná. A hoci sa o tom hovorí roky, roky sa zároveň objavujú nové a nové – často žiaľ veľmi tragické – príbehy žien, žijúcich až do poslednej facky v utajení svojich súkromných životov. Bez pomoci.
A potom prídu ony – v našom prípade MyMamy. Združenie žien, ktoré na východe Slovenska pomáha ženám zažívajúcim násilie a ich deťom. O práci a službách tejto mimoriadnej neziskovky rozpráva celá rozsiahla webová stránka; zhrnúť ju do niekoľkých slov nie je možné. Azda toľko, že zahŕňa takmer všetko, čo si pod pojmom pomoci týraným ženám možno želať. Vrátane toho najdôležitejšieho, čomu sa odborne hovorí strániaca pomoc. Teda že pracovníčky združenia sú na strane svojich klientok. Konečne niekto!
Ale potom prídu oni – v našom prípade susedia. Spustia petíciu proti zriadeniu Bezpečného ženského domu v Prešove, v ktorom MyMamy plánujú vybudovať bezpečné bývanie pre desať žien aj s deťmi. Tradične použijú „drobné susedské podpásovky“ proti projektu, ktorý už vďaka tvrdej niekoľkoročnej práci združenia získal oficiálnymi cestami podporu mesta, partnerov i potrebné – nemalé – financie.
„Dobrácki“ susedia jednoducho nechcú vo svojom okolí žiaden „azylák“. Nestrpia za svojim domom „problémové ženy, ani ich násilných partnerov či deti agresívne po tatkovi“. Odmietli otvoriť srdcia a v budúcich obyvateľkách a obyvateľoch bezpečného domu vidieť predovšetkým ľudí, ktorí súrne potrebujú pomoc. Naopak, zašli v šírení nepravdivých informácií až tak ďaleko, že združenie MyMamy uvažuje o trestnom oznámení na neznámeho páchateľa.
A „namiesto toho, aby sa našiel niekto a povedal jednoduché ďakujem, že ste nenechali padnúť kus našej šidloveckej histórie, odpoveďou sú invektívy, fabulácie a urážky. Namiesto toho, aby sme si k sebe ako dobrí budúci susedia hľadali cestu, sa hŕstka obyvateľov dala na partizánsku zákopovú vojnu, naviac až v čase, keď sú všetky dohody uzavreté, zmluvy platné a na stavbe domu sa pracuje.“
Smutné sú slová, ktoré napísali tieto úžasné ženy. A ešte smutnejšie sú dôvody pre ich napísanie. Kto už si viac zaslúži pochopenie a ochranu, ak nie ženy a ich deti v ohrození života? Toto sú problémy, ktoré slovenské rodiny nutne potrebujú riešiť. Hneď. Tu a teraz.
Ak by ste raz, nedajbože, milí susedia, milé susedky, potrebovali pomoc, viete, kde ju nájdete... Dúfajme.
