Jdi na obsah Jdi na menu
 


No tak nič, no...

9. 12. 2010

Obraz vládne médiám. Médiám vládne násilie. Násilie a žlčovitá atmosféra vyskakuje z obrazu častejšie ako myšlienka či úsmev. A ak aj, je to úsmev väčšinou taký nahlúply, že ani nestojí za to sa pri ňom pristaviť bez strachu, aby nám neostal. Všimli ste si tento čoraz viac a čoraz agresívnejšie prítomný fenomén obrazového stvárnenia sveta, či už skutočného alebo vymysleného?

Čo za pudy to nami lomcujú, že prednostne kupujeme zlo, aj keď rečníme o dobre? Čím presviedčame predávajúcich (tvorcov a tvorkyne), že nám naďalej, stále dokola recyklovaním vyrábajú tupé či zlé obrazy bez náznaku myšlienky, či nebodaj misie šírenia múdrosti a dobra?

Nie, nepripravujem si vianočné dobré slovo. Prepínam digitálne televízne stanice s nádejou, že sa pristavím pri niečom, čo (subjektívne) budem považovať za prínosné, dobré, pekné, vtipné, múdre alebo aspoň prinášajúce informácie, nezaložené na zle, agresivite, ľahostajnosti k slabším, hlúposti, zneužívaní a znásilňovaní moci slova a obrazu a zároveň to bude program, ktorý mi nebude predávať hodinky s vodotriskom či už na spravodajskej, filmovej, zábavnej, športovej, vzdelávacej, hudobnej či lajfstajlovej televízii.

A nemyslite si, chápem poslanie reklamy:). Chápem poslanie správ, hoci aj tých zlých. Nechápem ale takmer bez výnimky všade prítomný predpoklad našej povrchnosti, hlúposti a vyžívaní sa v nešťastí druhých.

Premýšľam, kam ma môže tento krátky text priviesť, keďže nemám vymyslenú pointu a nepochybujem, že na túto tému existujú tony a tony výskumov a informácií. Čím teda môžem prispieť ja? Môžem vôbec niečím? Pochybujem. Presviedčať presvedčených, o tom vieme svoje mnohí a mnohé z nás. Takže čo vlastne chcem povedať? Hm... Neviete? Tak potom nič...

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář