O legitimite terorizmu
"Na Červenom námestí sme stretli dvoch čudných típkov a ja som ostal v kŕči – poďme rýchlo preč. Pritom tí dvaja za to ani nemohli," povedal herec Ľuboš Kostelný po zážitku s bombovým útokom v Moskve o náhodných okoloidúcich. Pravdepodobne ani netušil, akú zásadnú myšlienku vyslovil.
Zuzana Fialová, Ľubo Kostelný a jeho sestra si pre svoj výlet vybrali – na dnešné časy a v týchto mrazoch – nie príliš populárnu, hoci krásnu, kultúry plnú destináciu. Zrejme nemysleli na to (prečo aj?), že Moskva je zároveň aj veľmi nebezpečným miestom pre život. Jeho obyvatelia a obyvateľky žijú denne v stresujúcom prostredí prípadného útoku tzv. teroristov a teroristiek. Milosrdnosť túžby normálne žiť spolu s pudom sebazáchovy ľuďom dovolia na „ter-akty“ (ruský výraz pre teroristický útok), na smrť a strach v každodennom živote zabúdať.
Svet je plný krajín, ktoré riešia, ale nedokážu vyriešiť problém útokov na nevinných ľudí v mene ideológií či v mene nenaplnených predstáv „teroristov“ o usporiadaní života svojho či štátu, v ktorom žijú.
Vybuchne bomba – kdesi mimo nás, kdesi mimo nášho sveta – a všetci hneď vieme: zase tí zlí teroristi. Nikdy nám však nenapadne sa opýtať, prečo (často aj ženy) konajú tieto zúfalé činy. Nikoho neospravedlňujem, ale my vidíme len spúšť ter-aktu. Nevidíme spúšť, ktorá je jeho spúšťačom. A práve Rusko v tomto smere nie je žiadne neviniatko. Má svoje obete. A nie je ich málo. A nielen na západnom Kaukaze. Ale my sa s ním kamarátime. Potrebujeme ruské nerastné bohatstvo a šíre trhy. Nehovoríme o politike Ruska voči „svojim“ národom, nehovoríme o (ne)dodržiavaní ľudských práv. Zato sa čudujeme, ak dopad neľudských politík pocítime aj my, nevinné duše.
Príbeh Ľuba Kostolného a Zuzany Fialovej je nielen ich osobným traumatickým zážitkom. Je aj príbehom nevypovedaných otázok, legimitizujúcich štátny terorizmus. Zlo plodí zlo. Ak ho necháme kvasiť, môže vybuchnúť aj v našom dvore. Ale čo môžeme robiť? Tu je každá rada dobrá. Na úvod by stačilo aspoň sa začať nahlas pýtať.
