Jdi na obsah Jdi na menu
 


O prieskumoch a ľuďoch

6. 8. 2014

Dnes už všetci vieme, že hoci sa Adolf Hitler dostal k moci legálne, bolo to najhoršie rozhodnutie v dejinách Európy. Svedčia o tom milióny mŕtvych ľudí a inak znivočených životov. Podobne ako nástup socializmu, po vojne vítaný s otvoreným náručím, nepriniesol Európe očakávané blaho a prosperitu. Naopak, obidva režimy zničili celé rodiny, pokrivili chrbtice jednotlivcov a pošpinili akékoľvek predstavy o dobre v človeku a spravodlivosti v spoločnosti.

Uprednostňujem nepriateľa, ktorý dá jasne najavo svoj názor, pred „priateľom“, ktorý mi za chrbtom potichu a nenápadne škodí odvolávajúc sa na dobro pre ostatných. Túto múdrosť som vyčítala kdesi v literatúre. Vždy mi práve ona napadne, keď zas o znova sledujem spoločné spanilé jazdy príliš konzervatívneho KDH a príliš málo sociálnodemokratického Smeru. A napadla mi aj pri (dúfam) poslednom „objektívnom“ prieskume agentúry Polis.

Z prieskumu sme sa dozvedeli, že až 65 percent slovenskej populácie sú nežičlivé osoby, ktoré iným ľuďom nedoprajú to isté, čo sebe. Prečo by inak chceli gejom a lesbám zo zákona zakázať možnosť mať vlastnú rodinu, hoci aj založenú „netradične“? Iba bohorovný nafúkanec si trúfne odhadnúť, akí by boli konkrétni muži a ženy adoptívni rodičia. Iba necitlivý fanatik paušálne likviduje túžbu iného človeka postarať sa o opustené dieťa. Že skresľujem predstavu o 65 percentách občanov? Iba ja?

O čom to píšem? Pozrime sa na webovú stránku agentúry, ktorá minulý týždeň zverejnila výsledky telefonického prieskumu. Podľa neho si 65 percent opýtaných myslí, že páry rovnakého pohlavia by nemali mať možnosť adoptovať si deti a vychovávať ich. Ale pozor! Chyba lávky. Polis vlastný web nemá. V dnešnej dobe neobvyklý jav. Zvlásť pri agentúre, ktorá chce seriózne prezentovať názory slovenskej populácie tak, aby sa k nim dalo vracať a porovnávať s výsledkami iných agentúr či agentúry Polis samej.

Spoľahnime sa teda na informácie z médií a verme, že otázky boli položené tak, ako sme si ich prečítali. A skúsme sa na ne pozrieť s časovým odstupom povedzme 30 a 70 rokov. Ako by asi vyzerali vtedy?

„Súhlasili by ste s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným komunistom (národným socialistom) a jednou komunistkou (národnou socialistkou)? Súhlasili by ste s tým, aby párom alebo skupinám osôb katolíckeho (židovského) vierovyznania nebolo umožnené osvojenie - adopcia detí a ich následná výchova? Súhlasili by ste s tým, aby iné formy spolužitia osôb ani v budúcnosti nemali takú ochranu a podporu štátu, akú má dnes manželstvo komunistu (národného socialistu) a komunistky (národnej socialistky)?“

Nuž áno. Takúto podobu by v minulosti utláčaná skupina kresťanov rada nasadila dnešnému (údajne) demokratickému štátu. Zákaz manželstiev, zákaz adopcií, zákaz výuky, ktorá nevyhovuje tomu správnemu svetonázoru, zákaz nevhodného festivalu. Zákazy a príkazy pre „nehodných“. Pripomína vám to niečo?